Štefan Ambroš
Európa v informačnom boji s Ruskom stratila ďalšiu pozíciu
V Poľsku sa skončili prezidentské voľby. Ich výsledok však pre budúce dianie v Európe neveští nič dobré.
Po každej búrke nakoniec vždy vyjde slnko. Len je dôležité vytrvať. Zoznam autorových rubrík: Ako to vidim JA, Súkromné, Potulky po Ázii, Afrika - Eritrea, Nezaradené
V Poľsku sa skončili prezidentské voľby. Ich výsledok však pre budúce dianie v Európe neveští nič dobré.
Z juhovýchodnej Ázie som poznal hlavne Filipíny, kde som pracoval vyše roka. Indonézia však bola trochu iná káva.
A opäť v Ázii. Tentokrá v Jakarte, v Indonézii, kam som sa presunul po 2-týždňovom pobyte na Filipínach (mimochodom, k tejto krajine sa v tomto blogu ešte vrátim).
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a ja som po 7 rokoch opäť pristál na africkej pôde v meste Abuja v Nigérii. Práve dnes sme dorazili a musím konštatovať, že sa tu toho veľa za to obdobie nezmenilo. Hneď z príchodu 5 hodinové čakanie na šoféra, ktorý si pomýlil miesto nakládky asi o 250 km a namiesto začiatku cesty (letisko v Abuja) nás čakal ráno v cieli našej cesty v Obajana (stavba). Malá zmena oproti Eritrei tu však je - majú asfaltové cesty. A tie aj patrične využívajú. Tá jazda dnes nemala chybu. Napoužívanejšie zariadenie v aute je trúba známa tiež ako klaksón. Pomalšie autá sme sa snažili predbehnúť s ďalšími tromi "súťažiacimi". No bude to tu zaujímavé. A to si nechcem nechať pre seba. Tak sa vraciam aj k blogu. Ak by mal niekto záujem . . . to be continued
Počas pobytu v Eritei sa toho udialo naozaj veľa. Keďže som posledný polrok nemal pripojenie na internet a na druhej strane by som sa rád podelil o nejaké zážitky, budem to robiť retrospektívne. A možno to prinesie aj nejaký nový pohľad takto s odstupom času.
V prvom rade chcem všetkých informovať, že moje africké dobrodružstvo nakoniec dospelo k svoju koncu. Vrátil som sa konečne po roku domov. Čo ma však prekvapilo, že moje očakávanie pravej zimy sa ani trochu nenaplnilo. Ale to nevadí. Inak, nejaké skúsenosti z Afriky by som ešte predsa len rád hodil cez tento blog do éteru. Ale k veci . . .
. . . alebo inak: Je možné, žeby za stratu mojej chuti bola zodpovedná Lufthansa? Hm, viem, je to trochu zvláštny úvod (dokonca aj ja mám pri tom tendenciu sa zvláštne tváriť). Ale aj ten svedčí o tom, čo aspoň čiastočne vyjadruje. Už dva týždne hľadám chuť. Chuť od čohokoľvek.
Povodne som sa nechcel k vcerajsiemu rozhodnutiu predsednictva SMER-SD vyjadrovat. Po listovani na blogoch vsak v mojej mysli rezonuje este jeden postreh, ktory som v jednotlivych clankoch nezaregistroval.
Kto je tu vlastne rasista? Táto prozaická otázka posledných pár mesiacov občas zablúdi mezi moje myšlienky. Afrika mi aj v tejto oblasti dala novú lekciu.
. . . a vôbec to nebola naša chyba. A teraz sa ani trochu nevyhováram. Však posúďte sami. Teda aspoň tí, ktorí so mnou pozorne sledujete moje pôsobenie toť, akoby kameňom dohodil, v Afrike.
Na celej tejto mojej momentalnej praci ma stve najma jedna vec - moje deti. Presnejsie, moja nepritomnost v ich blizkosti.
Na našej ceste do Eritrei sme mali príležitosť stráviť niekoľko (na)nútených dní v hlavnom meste Etiópie – Adis Abebe. Postrehy? Here we go!
Hm. Neverite? Dobre teda, skusim predostriet svoj pohlad na celu zalezitost.
To je otazka, nad ktorou sa obcas v poslednych tyzdnoch zamyslam. Nie, nejde o volby, hoci aj tam by sa na tuto otazku mozno zislo najst odpovede.
Asi to je len nahoda, ale v poslednom case sa ku mne dostavaju len same pochmurne spravy.
Sedim v office. Zrazu sem po celodennom cestovani dorazi cinsky dostojnik sluziaci momentalne na misii pre OSN. A Tedros (eritrejsky radiooperator) s nim zacne preberat zajtrajsi den. Vysvetluje mu, ze z etiopskej strany maju doniest dve mysi (rozumej pre PC) a mapu.
Taky som rad, ze konecne liberalizmus dosahuje podobu, kde sa jeho prava tvar a relativita hodnot dokazuje v plnej krase.
. . . na ktoru sa niektori Slovaci pokusaju najst odpoved. Je vsak opodstatnena?
Neviem . . . doteraz som sa považoval za viac-menej tolerantného človeka. Ale v poslednom čase sledujem na sebe zmenu. Prečo?
Aby ste si nemysleli, ze budem rozoberat len vazne existencionalne otazky mojho docasneho domovskeho kontinentu Afriky, podelim sa s vami aj s menej vaznymi zalezitostami. Ale je to naozaj tak? No, posudete sami. Vsak to nebola ziadna sranda.