Po každej búrke nakoniec vždy vyjde slnko. Len je dôležité vytrvať. Zoznam autorových rubrík: Ako to vidim JA, Súkromné, Potulky po Ázii, Afrika - Eritrea, Nezaradené
Počas pobytu v Eritei sa toho udialo naozaj veľa. Keďže som posledný polrok nemal pripojenie na internet a na druhej strane by som sa rád podelil o nejaké zážitky, budem to robiť retrospektívne. A možno to prinesie aj nejaký nový pohľad takto s odstupom času.
. . . alebo inak: Je možné, žeby za stratu mojej chuti bola zodpovedná Lufthansa? Hm, viem, je to trochu zvláštny úvod (dokonca aj ja mám pri tom tendenciu sa zvláštne tváriť). Ale aj ten svedčí o tom, čo aspoň čiastočne vyjadruje. Už dva týždne hľadám chuť. Chuť od čohokoľvek.
. . . a vôbec to nebola naša chyba. A teraz sa ani trochu nevyhováram. Však posúďte sami. Teda aspoň tí, ktorí so mnou pozorne sledujete moje pôsobenie toť, akoby kameňom dohodil, v Afrike.
Na našej ceste do Eritrei sme mali príležitosť stráviť niekoľko (na)nútených dní v hlavnom meste Etiópie – Adis Abebe. Postrehy? Here we go!
Hm. Neverite? Dobre teda, skusim predostriet svoj pohlad na celu zalezitost.
Sedim v office. Zrazu sem po celodennom cestovani dorazi cinsky dostojnik sluziaci momentalne na misii pre OSN. A Tedros (eritrejsky radiooperator) s nim zacne preberat zajtrajsi den. Vysvetluje mu, ze z etiopskej strany maju doniest dve mysi (rozumej pre PC) a mapu.
Neviem . . . doteraz som sa považoval za viac-menej tolerantného človeka. Ale v poslednom čase sledujem na sebe zmenu. Prečo?
Aby ste si nemysleli, ze budem rozoberat len vazne existencionalne otazky mojho docasneho domovskeho kontinentu Afriky, podelim sa s vami aj s menej vaznymi zalezitostami. Ale je to naozaj tak? No, posudete sami. Vsak to nebola ziadna sranda.
