Práca na zahraničných misiách so sebou prináša aj skúsenosť spolupráce s ľuďmi z mnohých iných národov. A človek pri tom objaví množstvo niekedy skutočne zaujímavých prvkov.
Za všetky by som spomenul len jednu týkajúcu sa používania počítačov. Tam, kde sa práve nachádzam sa na niekoľkých hektároch stretli vojaci z Kene, Jordánska, Bangladéša a pár civilov pracujúcich pre odmínovaciu agentúru pri OSN. Office je žiaľ vybavený len dvoma počítačmi, ktoré nám umožňujú komunikáciu s okolitým svetom. Tento počet samozrejme ani zďaleka nepokrýva dopyt. Ale sme ľudia a na používaní sa predsa vieme dohodnúť. Pozrieť si maily, poprípade nejaké správy, to by predsa nemal byť až taký problém. To som si však naivne myslel iba donedávna.
Modelová situácia:
Sedím pri PC, odpovedám na maily. Zrazu do officu vstúpi niekto, kto má tiež záujem používať internet. Odpovedať rodine na mail alebo niečo podobné, myslel som si. Tak sa snažím čím skôr ukončiť svoju prácu a uvoľniť im priestor. Takto to fungovalo celkom dobre pár týždňov. Po čase som si však všimol, že v tomto prípade jeden Jordánsky vojak trávil na sieti akosi priveľa času. A keď sa tam niekto zjavil, kto mal tiež záujem použiť comp, Jordánec ho jednoducho ignoroval. To vo mne začalo vzbudzovať otázky. Raz som tak nečakane vstúpil do officu a Jordánec pozerá porno. Stiahol okno na lištu. Asi mu to bolo spočiatku trápne. Po istom čase však už nemal v tejto oblasti žiadne zábrany. Či bol niekto v jeho blízkosti alebo nie, on si len kľudne slintajúc čumel na monitor. Osobne nie som zástanca sledovania porno obrázkov, ale keď to už niekto skutočne musí robiť, prečo tým otravovať svoje okolie.
Po čase však „štipľavé“ súbory z hard-disku nášmu úchylovi neboli dosť. K pornu na internete sa dostať kvôli filtrom nevedel. Svoj problém však vyriešil úplne rafinovane. Začal sa totiž pripájať na stránky firiem vyrábajúcich alebo obchodujúcich s dámskym spodným prádlom. Mal som tú „česť“ okupovať ten druhý počítač, keď bol on vo svojom živle. Poviem vám, ten pohľad stál skutočne za to. Keby som si tak mohol urobiť photo. Monitor s obrázkami poloodhalených žien, jeho vycivený pohľad, pri ktorom asi zabudol aj žmurkať, otvorené ústa, ktoré však musel občas zavrieť pre množstvo slín hromadiace sa v jeho ústnej dutine a nakoniec . . . myslim, že tu radšej s opisom prestanem. Inak by som tento príspevok mohol zverejniť len po 22.00. Spočiatku som neveril vlastným očiam. Teraz som si už zvykol, hoci sa stále nad tým musím pozastaviť, keď sa mi naskytne taký pohľad.
To, že sa ukája takým spôsobom, to je jeho vec. To, že to robí verejne a bez ostychu, no, aj na to si nejako človek časom zvykne. Ale čo začalo zvyšovať môj krvný tlak, to je jeho absolútna ignorácia okolia. On je schopný presedieť celý deň pri internete čumiac na reklamné fotky polonahých žien. A vôbec ho nesere, že tu sú ľudia, ktorí si chcú len checknúť mail.
Keby som nevidel, neuverim. Sexuálne úchylky možu mať veľmi zvláštne podoby. Moja schoposť tolerancie dostáva v posledných dňoch riadne kvapky. Ale ešte to musim vydržať. Však o tri týždne idem domov a keď sa vrátim, tak tu už úchyl nebude. Našťastie Jordánci rotujú každých 6 mesiacov. Ale kto vie, možno sa tu zjaví ešte niečo horšie.
