Cez víkend sa na európskom kontinente uskutočnili ďalšie kľúčové voľby. Na rozdiel od prezidentských volieb v Rumunsku je však ich výsledok zlou správou pre Európsku úniu. A zlou správou aj pre Slovensko. Poľsko sa totiž vo víkendových voľbách rozhodlo pre opozičného kandidáta Karola Nawrockého. Ten sám seba síce označoval za občianskeho kandidáta, hlásili sa však k nemu tak strana PiS ako aj mnohé iné pravicové a extrémne strany.
Víťazstvo Nawrockého bezpochyby dostalo do smútku vládnu Občiansku platformu na čele s Donaldom Tuskom, ktorí si od týchto volieb sľubovali zmenu na pozícii hlavy štátu, ktorá by im po konzervatívnom prezidentovi Dudovi umožnila konečne realizovať potrebné reformy v krajine. Po roku a pol vládnutia sa totiž predvolebné plány zadrhávali práve kvôli osobe bývalého prezidenta, ktorý bol svojím spôsobom predĺženou rukou strany PiS a torpédoval mnohé vládne iniciatívy. Inak povedané, vládny motor Donalda Tuska išiel tak na pol plynu. Tento motor sa však s príchodom Nawrockého ako novej hlavy štátu bude ešte viac zadrhávať, čo v konečnom dôsledku môže viesť v budúcich parlamentných voľbách k mnohým prekvapeniam v zložení sejmu.
Problém to však nie je len pre Poľsko. V časoch turbulentných zmien v geopolitickom priestore a nezáujme Vladimíra Putina o mier s Ukrajinou, je mimoriadne dôležité, aby najväčšie krajiny aspoň rámcovo uvažovali o niektorých veciach ak nie rovnako, tak aspoň podobne. V ústavnej konštelácii, ktorá v Poľsku po týchto voľbách vzniká, bude ťažké tento stav dosiahnuť.
Podobne to bolo aj na Slovensku pred rokom, keď sme si volili prezidenta. Mobilizácia extrémnej pravice v kombinácii s huckajúcim Smerom a Hlasom umožnili víťazstvo Petra Pellegriniho. Jednoducho si treba priznať, že v info priestore, ktorý výsledok volieb ovplyvnil, bol víťazom niekto tretí. Niekto, komu sa darí destabilizovať politické systémy jednotlivých členov EU. A robia to mimoriadne efektívne. Dôkazom toho sú aj poľské voľby. Jednoducho si treba priznať, že v informačnom boji s Ruskom ťahá Európska únia za kratší koniec. Vidieť to v Maďarsku, na Slovensku, Bulharsku, Poľsku a dosť pravdepodobne to uvidíme aj v Česku po najbližších parlamentných voľbách. Imúnne voči ruským informačným operáciám však nie sú ani západní členovia EU. V Nemecku, Francúzsku alebo Rakúsku je extrém veľmi blízko k moci. A vzhľadom k tomu, že veľa mladých voličov má problém s tradičnými stranami (podobne ako v Poľsku), vyhliadky ani v týchto krajinách nie sú ružové.
Rusko vie, že vojensky a materiálne je EU stále silný partner. Sila EU však spočíva hlavne v partnerstvách a silných zväzkoch jej jednotlivých členov. Oslabiť tieto partnerstvá je pre Rusko cesta, ako oslabiť celú EU. V jednotlivých členských štátoch preto nachádza slabé a citlivé oblasti politiky, na ktoré verejnosť reaguje obavami či strachom. Tieto pocity v ľuďoch roky trpezlivo živí, pracuje s nimi a prehlbuje ich. V kľúčových momentoch pre krajinu, ktorými voľby bezpochyby sú, potom dezinformačný tlak zvyšuje a tlačí do popredia postavy, ktoré partnerstvá s EU potenciálne oslabujú. A nemusia to byť na prvú proruskí kandidáti (to už je len bonus). Stačí, že začnú spochybňovať fungovanie Európskej únie a jej hodnoty. Ostatné už potom príde samo.
