Ako je to však v skutočnosti?
Ústavu máme tak domotanú, že miesto jedného dirigenta, náš štát riadia alebo diriguje množstvo dirigentov.
Výsledkom je permanentná hádka verejných činiteľov, ktorá traumatizuje spoločnosť a nič nerieši.
Pri takomto riadení nikto nezodpovedá za stav našej spoločnosti.
Je to nevedomosť, alebo zámer?
Možno obidvoje.
Potom nastávajú takéto kuriózne situácie, ako napríklad:
- premiérka nedokáže odvolať ministra financií, hoci tvrdí, že jeho postup pri výberovom konanie sídla DÚ v Košiciach bolo v rozpore s Programovým vyhlásením vlády.
- prezident musí menovať generálneho prokurátora, hoci mu nedôveruje,
- minister spravodlivosti, ani premiér, ani prezident nedokážu odvolať pochybného predsedu najvyššieho súdu, atď.
- prepojenia medzi tými, čo schvaľujú predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a Generálneho prokurátora má za následok to, že z vďačnosti za svoje zvolenie, prižmurujú oči nad nezákonným konaním tých, čo ich zvolili.
- stranícke nominácie na jednotlivé posty v štátnej správe majú za následok nefunkčnosť štátnej správy, pretože kým sa zorientujú v úrade, už musia opustiť svoj post straníkom, ktorí sú členom úspešnej strany po nových voľbách.
Načo je nám toľko dirigentov?
Načo nám dirigujú neprofesionálni stranícki lídri?
Načo sú nám straníci v štátnej správe, keď obhajujú záujmy určitej skupiny?
Načo nám je dirigent, ktorý nepozná noty a nemá podporu väčšiny občanov?
Odpoveď na tieto otázky je jednoznačná. „Na nič."
Naši tvorcovia Ústavy a ústavní činitelia však určite vedia, prečo to tak bolo treba.
Hore uvedená skutočnosť svedčí o tom, že na Slovensku nemáme verejných činiteľov, ale „verejných banánov", ktorí si tu vytvorili „banánovú republiku". Potom občania tu majú „banánové práva" a tiež tu máme „banánové hospodárstvo", ktoré zotročuje väčšinu občanov.
Kto nie je spokojný s týmto stavom, môže proti tomu takto bojovať:
- podpísaním tejto "PETÍCIE"
- zdieľaním tejto petície v skupine „TÁ petícia"
- protestovaním cez túto "UDALOSŤ"
