Carnival of Cultures prebiehal v prírodnom amfiteátri Astrolab a tak sme si okrem vystúpení užívali aj pozadie, tvorené
parlamentnými budovami.
Programu som sa v sprievode Anny (týmto srdečne pozdravujem) zúčastnil iba jeden deň, samozrejme ten najdôležitejší, veď tam boli Slováci :-). Cena vstupného bola úplne fpoho (5 dolárov, no nechoď tam!). Jediným problémom boli akurát tie hnusné horúčavy s ešte hnusnejšou vlhkosťou ....
Uvádzačkou programu bola milá, ukecaná pani v super šatách, ktoré som chcel kúpiť mame ako darunok, len k tomu najako nedošlo ... (a odteraz to berte tak, ako keby som sa pri každej fotke ospravedlňúval za nižšiu kvalitu a hlavne menšiu veľkosť).
Prvou, ktorú sme videli, bolo malé dievčatko. Keď vyliezlo na pódium
snáď všetci sme si pomysleli, že to bude niečo biedne, veď taká malá a mala by spievať ... Mimochodom volá sa Ayda Khan. Musím povedať, netušil som, že v tak útlom tele môže byť silný a tak skvelý hlas. Nespievala
síce nič "svoje", prespievala rôzne hity súčasnosti, ale zato absolútne verne a strašne krásne.
Potom prisli na rad matka s dcérou, zo Srí Lanky. To, čo nám predvádzali si vraj nacvičovali kdesi v pivnici ich domu ... A celkom sa im to vydarilo. Paní máma mala celkom pekný hlas, bubnovanie jej šlo veľmo dobre a z tanca jej dcéry by sa snáď aj dal vytušiť príbeh, ktorý ním chcela povedať (ktorý som samozrejme zabudol, ale isto to bude niečo o láske).
No a onedlho už prišlo to, kvôli čomu sme sa tam hrnuli. Slováci. Najprv sme zazreli kroje a potom sa spustila tá najkrajšia hudba (šak naša) a do toho ujúkanie tanečníkov. Ktoré samozrejme okamžite zaujalo návštevníkov, celý amfiteáter spozornel a sledoval nasledujúce vystúpenie ...
Výskanie, ozývajúce sa počas celého viac ako polhodinového vystúpenia, neustále pútalo pozornosť, veru, máme niečo, čo iní nie :-D.
Všetko to vyskakovanie, vykrúcanie slečien a pod. malo taktiež úspech, zovšadiaľ sa ozývalo obdivné vau, uff, aaach a óóóóó.
Mimochodom všetci účinkujúci su samozrejme z Kanady, ale len dvaja sú prisťahovalcia teda narodení ešte na Slovensku. Ostatní sú už pomaly Kanaďania, čo so sebou nesie asi bežný problém a to zabúdanie otcovskej/materinskej reči ...
Po skončení vystúpenia sa ukázalo, že Slovákov bolo v obecenstve viacer, a tak nám potom ešte aj zapózovali.
No a potom to ešte nsledovalo zopár vystúpení ...
Napríklad libanonská tanečná skupina...
... nikaragujská (ktorá bola príjemne nepripravená a bolo celkom zábavné sledovať snaženie sa o súlad, ktorý tam vôbec nebol. Ale ten mrňús, taký ten chlapček uprostred, ten bol super, z toho raz vyrastie Casanova) ...
... škótska (tak títo boli snáď najlepší, dokonale zohraní, ani krôčik mimo a v skupinke dievčeniec v červeno-bielom jediný chlapík, ešte k tomu omnoho vyšší ako zbytok ... dobrý zdroj zábavy) ...
... a potom ešte ďalšia skupinka Škótov. Trošku starších, vystupujúcich spolu už desaťročia. Z čoho vyplývalo aj to, že boli starí a teda aj tie tance neboli plné výskokov, skôr pomalého "ploužáku" po pódiu. V celkovom počte piatich na smrť nudiacich tancov ...
... a tak sme potom mali už silu iba na jedno vystúpenie, brušné tance v podaní veľmo peknej slečny.
Škoda, že som sa už potom nedostal na ďalšie vystúpenia. Snáď nabudúce, až sa zas objavím v Ottawe.
