Tak rad-radom - ako to je?
Prvé, čo som tam začul boli slová o košických mučeníkoch. O tom, ako vytrvali vo svojej viere a radšej zomreli, ako by konvertovali. Samozrejme pán farár použil spojenie „pravá viera". Asi nikdy ma neprestane udivovať, ako si môže byť ktokoľvek istý, že tá jeho viera je tá pravá. Či už je to pravoverný rímsky katolík, pravoverný grécky katolík, pravoverný šiítsky moslim, pravoverný pravoslávny veriaci, pravoslávny budhista, alebo ktokoľvek. Síce, keď už je niekto veriaci, tak verí a teda sa nezamýšľa nad tým, či verí v toho jediného správneho skutočného Boha. No ale to je jedno. Každopádne „pravosť viery" spôsobila všetky náboženské vojny a všetku náboženskú neznášanlivosť.
Plynulo sa potom prešlo k bitke pri Viedni, kedy spojené kresťanské vojská porazili a zahnali turecké vojská, čím sa zastavil postup Turkov do Európy. A tam ma zaujalo hneď niekoľko vecí. Tak napríklad, že kresťanskí vojaci vztyčovali zástavy s Pannou Máriou, aby ich ochránila a vzývali ju. A „oni vzývali Máriu, oni zvíťazili." Nechápem. Kresťanstvo má byť predsa náboženstvom mieru, dobra ... Ako sme sa teda zas dostali k tomu, že sa ospevuje vojna a boj pod záštitou Márie? To ako si pán farár alebo ktokoľvek iný fakt predstavuje, že Mária alebo akýkoľvek svätý (skutočný svätý, taký, ktorý konal dobro) poletoval okolo kresťanských vojakov a odvracal šípy a údery smerujúce na nich a súčasne navádzal šípy a meče na moslimských vojakov?
A potom ešte jedna momentka. Či sa to už veriacim páči alebo nie, viera je u ľudí veľmi významne daná výchovou a prostredím. Keď niekto vyrastá v kresťanskej rodine a kresťanskej spoločnosti, nestane sa z neho moslim. A naopak. A tak som sa len pousmial, keď si pán farár pochválil, že vtedy pri Viedni zvíťazili kresťanské vojská. Veď keby sa to stalo naopak, tak ten istý pán farár, akurát v úlohe imáma si mohol pochvaľovať víťazstvo moslimských vojsk ...
