Môj postoj nenabúrali preto, lebo každé slovo klimatológa, popr. človeka, ktorý sa tým zaoberá a pracuje s klimatickými zmenami, beriem ako sväté. Šaňo Ač by to mohol asi najlepšie potvrdiť :). Aloe ak niekto prijíma názory, hlása ich ďalej a bojuje za ne bez toho aby sa nad nimi objektívne zamyslel, je to pre mňa fanatik. A k fanatikom preto radím nielen ľudí z Greenpeace, Strany zelených (slovenskej, českej, i z iných), ale aj pána Kazdu, Klausa atd. Každý to samozrejme robí z iných pohnútok. Pán prezident Klaus trpí potrebou bojovať proti všeobecnému trendu. Greenpeace to má historicky dané, pričom dnešní mladí aktivisti sa jednoducho nechajú nabulíkať a bez rozmyslu všetko hlásajú ďalej. Prečo to ale robí taký R. Kazda popr. Motl? Neviem.
Najprv dve veci, ktoré aj naďalej absentujú vo veľkej časti diskusií o globálnom otepľovaní. Ono to totiž nie je ani tak globálne otepľovanie, ako skôr klimatické zmeny. Prečo je zmena pomenovania dôležitá? Pretože pomenovanie „klimatické zmeny“ skutočne popisuje, čo sa deje. Áno, celá planéta sa ohrieva, ale ľudia v rôznych oblastiach to pociťujú rôzne. Globálne otepľovanie ale zmenou prúdenia vzdušných a vodných más, zmenou lokálne aj globálne spôsobujú rôzne efekty v rôznych kútoch sveta a tieto sa líšia v jednotlivých ročných obdobiach. Preto to niekde môže byť v niektorom roku tuhšia zima, viac snehu ba dokonca sa môže sneh objaviť tam, kde nebol už sto rokov. Všetko to ale súvisí s globálnym otepľovaním. Ale ak bežný človek počúva o globálnom otepľovaní a pritom sa chystá odhádzať meter snehu, tak mu to prinajmenšom nesedí. Klimatická zmena preto lepšie popíše aj bežnému človeku v dvoch slovách to, čo sa deje.
Druhá vec je celkový prístup človeka k našej (živej) planéte (Gaia). Áno, klimatické zmeny sú výrazné a budú ešte výraznejšie. Lenže súvisia s niečím väčším a vážnejším – s globálnym znečisťovaním. Človeku je aj dnes jedno, čo vyťaží zo zeme, aký odpad vyprodukuje a kam ho vyhodí.
Minimálne u ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom venujú environmentalistike, by som ale čakal trochu odlišný prístup. A to u ľudí z oboch strán barikád – teda bojovníkov proti globálnemu otepľovaniu/klimatickým zmenám aj tým, ktorí tvrdia, že nič sa nedeje alebo že človek s tým nič nemá a nič nemôže a nemá robiť.
Práve preto ma prekvapil Radovan Kazda. Pokiaľ niekto argumentuje obmedzovaním slobody, prílišnou reguláciou, neoprávneným obohacovaním sa, zneužívaním naivity ľudí, tak to ešte viem pochopiť. Snahy environmentalistov a následne aj vlád totiž nie sú vždy tie najlepšie a najlepšie realizované. Samozrejme je to častokrát spôsobené chybou jednotlivca. Tzv. „popierači“ by si ale mali uvedomiť a priznať, že podobné veci sa dejú aj v ich radoch. Každopádne ich kritika je dobrá, dúfam, že to obmedzí až prílišnú horlivosť a bude to viesť k tým rozumnejším krokom – biopalivá v Európe by som napríklad rozumnými nenazval.
S R. Kazdom ale vôbec nemôžem súhlasiť čo sa týka recyklovania. Dosiaľ som niečo podobné v diskusiách o GO alebo klimatických zmenách asi ani nepočul. Ako je možné vôbec brojiť proti recyklovaniu? Ako je možné aj to pokladať za nesprávne? A dokonca aj do tohto ťahať peniaze. Nakladanie s odpadmi vraj stojí viac peňazí. No dobre pán Kazda, ale prečo potom nezakročí trh a prečo sa výrobcovia nesnažia používať viac výrobkov, kde nie je potrebná recyklácia, prečo sa nadužívajú obaly, prečo to trh, zneužívaní ľudia neriešia ináč? Prečo neprídete s návrhom, ako zmenšiť používanie plastov? Prečo neprídete s nejakým nápadom, ako naložiť s odpadom? (k tomu poznámka – zakopanie odpadu alebo jeho zhromaždenie na nejakom mieste a ponechanie osudu nepovažujem za riešenie. Ten odpad totiž nezmizol. Resp. zmizol, ale len z našich očí)
To, že nakladanie s odpadom vďaka recyklovaniu stojí viac je správne. Nech ľudia platia za to, čo majú a ako to využívajú. Ak sa chceme cítiť dobre a ideme na dovolenku nie je to zadarmo. Ak chceme nejaký tovar, musíme ho kúpiť. A čím je tento tovar načačkanejší, tým je drahší – aj vďaka obalom. Ešte aj ak si chceme dopestovať nejakú plodinu, ani to nie je zadarmo. Musíme totiž pracovať. A v dnešnej dobe všetky naše činnosti produkujú veľké množstvá odpadu.
A či je potrebné recyklovať, či je potrebné snažiť sa produkovať čo najmenej odpadu je snáď jasné. Rovnako jasné, ako to, že chceme žiť v čistom prostredí. Každý z nás by sa mal snažiť rovnako o recykláciu, ako sa snaží, aby dym z elektrárne v jeho meste neobsahoval škodlivé látky. Každý z nás by sa mal rovnako snažiť recyklovať, ako sa snaží, aby vypúšťaná voda z továrne neobsahovala škodlivé látky. Nechce sa mi totiž veriť, že by pán Kazda chcel jesť potraviny, ktoré obsahujú veľké množstvá ortuti, olova, DDT, či akejkoľvek inej škodlivej látky. Nechce sa mi veriť, že by svojim deťom chcel kvôli nižším nákladom dávať potraviny, ktoré obsahujú veľa nitrátov. Nechce sa mi veriť, že by chcel žiť v smogom preslávenom Pekingu. Toto všetko sú NAŠE odpady, s ktorými sa musíme vysporiadať. Recyklácia je spôsob, ako to robíme.
Každá naša snaha o čistejšie životné prostredie stojí peniaze. Ak nie priamo, tak nepriamo, v cenách výrobkov, v daniach. Preto nerozumiem, prečo by sa mal niekto snažiť odstraňovať odpadové látky z pôdy, vody a vzduchu ale už nie zmenšovať množstvá komunálneho odpadu (súčasne sa recyklovaný odpad dá využívať a využíva na výrobu nových výrobkov). Pričom každý z nás by si mal uvedomiť, že odpad, ktorý vytvorí naša domácnosť, naše mesto a náš štát ešte nie je všetok odpad, ktorý sa produkuje vďaka nám. V dnešnom globálnom svete sa k nám dostáva obrovské množstvo výrobkov z iných zemí. Obvykle tie lacnejšie (a menej kvalitné) z Číny, Indie, Vietnamu a iných rozvíjajúcich sa zemí. Lenže k nám sa dostane už len samotný výrobok. Všetky odpadné látky zostávajú v krajine pôvodu. Pričom ich je obvykle viac, ako by sme vyprodukovali my u nás, ak by sme tieto výrobky vyrábali sami – v rozvíjajúcich sa štátoch sa často používajú technológie, ktoré by u nás už fungovať nemohli. Súčasne si ale západné štáty znižujú množstvo uskladneného odpadu doma vývozom do rozvíjajúcich sa zemí. Jednak sa vyváža odpad ako taký, ďalej ale aj materiál, ktorý sa dá ďalej spracovať. Príkladom je elektronický odpad, z ktorého sa napríklad v Číne prácne a ručne za minimálnu mzdu vyťažia využiteľné kovy, ostatný nevyužitý materiál ale zostáva v Číne.
Aj vďaka takýmto postupom sa nám zdá, že to vlastne ani nie je také zlé. Až toľko odpadu neprodukujeme, nie je to potrebné riešiť. Veď aj naši rodičia a starí rodičia vyhadzovali autobatérie do priekopy, vylievali naftu kamkoľvek, nemali problém s používaním freónov, odhadzovali plastové obaly kam sa im zachcelo, vylievali škodlivé látky hneď vedľa studne, mali hnojisko len pár metrov od studne, nezamýšľali sa nad výrubom stromov, nerecyklovali sklo, tobôž aby sa hlbšie zamýšľali nad tým, či zbierať hliníkové plechovky. Lenže vzdelaný človek, ktorý sa týmto témam venuje, by si mal uvedomovať, že počet ľudí neustále rastie, súčasne rastie počet ľudí, ktorí si môžu dovoliť kupovať a využívať viac a viac vecí a teda aj počet ľudí, ktorý produkujú nielen bežný, ale aj toxický odpad, že stále viac sa zvyšuje spotreba ropy a ropných produktov, že stále viac zahlcujeme svet plastmi a toxické kovy, ktoré ležali bezpečne v rudách pod zemou stále viac rozptyľujeme po povrchu zeme, kde pestujeme produkujeme naše potraviny …. atd. atd. Vymenovať všetko by trvalo príliš dlho.
Ak už kvôli ničomu inému, tak len kvôli vlastnému pocitu z čistejšieho životného prostredia by mal recyklovať každý. A kvôli ďalším generáciám. Všetko čo sa dá.
