Ale...čože?! To nie je možné!! To akoby na zlosť!!! Miestenka ju určovala sedieť presne vedľa toho starého čierneho kafíra, ktorý stál pred ňou vo fronte! Sedieť a trpieť skoro jedenásť hodín letu! Vedľa odporného kafíra!
Kýva na letušku, ktorá sa prebrodí k nej v tej mase ľudí medzi sedadlami. Mrs Boer zrúkne na ňu:
“Nevidíte, čo sa tu robí? Dali ste ma sedieť vedľa černocha!” zasyčala. “Nebudem predsa sedieť vedľa niekoho z takej odpornej fajty. Nájdite mi iné sedadlo!”
Letuška ju utíšila: “Idem sa podívať...... možno vám nájdeme niečo iné.”
Starý Afričan si iba vzdychol, skromne sklopil oči a s obavami čakal čo sa stane. Celý život bol zvyknutý na podobné osočovanie.
Mrs Boer si sadla iba na kraj sedadla, však to len na krátko. Kradmo vrhla pohľad na ujka a čakala s príručnou batožinou v rukách na návrat letušky.
Tá sa za nejakú chvíľu vrátila a hovorí:
“Bola som za kapitánom a ten mi povedal, že niet ani jediného voľného sedadla v turistickej, ba ani biznis triede, ale ešte stále máme jedno voľné miesto v prvej triede.”
Mrs Boer sa natešene zahniezdila ale než stačila reagovať, letuška pokračovala:
“To je celkom neprípustné aby naša spoločnosť dovolila hocikomu prejsť z turistickej triedy do prvej. Ale v tomto prípade kapitán sa rozhodol, že urobí výnimku. Bolo by predsa len škandalózne, sedieť vedľa takej odpornej fajty.” Potom sa obrátila na skrúšeného Afričana:
"Preto pane, bolo by naším potešením, keby ste si vzal svoju príručnu batožinu a šiel so mnou. Máme pre vás miesto v prvej triede.”
Ostatní pasažieri, ktorí boli v blízkosti a boli svedkami celého nechutného incidentu, sa v tom momente postavili na nohy a hlasne aplaudovali krásnemu gestu kapitána lietadla.
