Poznávacie | blog.sme.sk

Paraguaj... zašitá krajina schovaná medzi Brazíliou a Argentínou, nie ľahké ju nájsť na mape. Nie je pri mori, nemá horstvo, je nevýrazná a nebyť nacistov, ktorí sa tam snažili schovať po vojne, alebo majstrovstiev sveta vo futbale, kam sa občas kvalifikujú, možno by si svet ani nevšimol, že nejaký Paraguaj vôbec existuje. A práve to bol jeden z atribútov, ktoré lákali nás štyroch, keď sme boli ešte kdesi v Chile a Bolívii. Taktiež blízkosť vodopádov Iguazú, ako aj výhodné letenky, ktoré ponúkala Brazílska letecká spoločnosť Varig - zvaný Brazil pas. Ten doprial tri týždne neobmedzeného lietania krížom krážom cez piatu najväčšiu krajinu sveta - Brazíliu. Jednou podmienkou však bolo, že sa musí zakúpiť mimo krajiny. Hneď po dvoch dňoch pobytu a prehliadky najväčšej vodnej elektrárne sveta Itaipú na rieke Paraná a krásnych vodopádov v mestečku Foz Iguazú kde sa stretávajú tri krajiny - Argentína, Brazília a Paraguaj sme prekročili hranice do mesta Ciudad del Este a začali sa terigať autobusom do Asuncion, hlavného mesta Paraguaja - celý deň.

4. nov 2008
Páči sa: 1x
Prečítané: 2 450x

Steven Nagy

Kenworth

Austrália je na nákladných autách nesmierne závislá. Na diaľniciach ich premáva na tisíce. Spájajú morské prístavy s mestami a samotné mestá medzi sebou. Prosperita, ale aj funkčnosť krajiny je priamo závislá na týchto obroch ciest. V severných štátoch ako Queenslad a Northern Territory nie je žiadnou zvláštnosťou vidieť tzv. “road trains”, alebo cestné vlaky s tromi, ale aj viac vlekmi. Zdá sa mi, že ich na svete používajú jedine v Austrálii... Predbehovať taký kolos, keď si to uháňa stovkou, je skoro vylúčené a veľmi nebezpečné. Údajne keď idú kolóny (3 a viac) kamiónov za sebou v tesnom závese, vzájomne sa dotýkajú nárazníkmi a šofér, ktorý je v strede, tak trochu oddychuje... To by mohlo celkom fungovať... keď sú tie cesty rovné: ako medzi Adelaide a Perth...tri dni rovno a v utorok doprava :-) Šoféri týchto mašín sú hrdí na svoje stroje a s láskou ich udržujú. Všetky majú svoje osobitné črty a nenájdu sa dva rovnaké. Niekedy sú zdobené krásnymi maľbami. Kenworth, Mac, Inernational sú jedny z najznámejších značiek. Skoro všetky majú ochranné nárazníky, aby samovražedné klokany nerozbili chladiče. Je to smutné, ale môj priateľ, ktorý vlastní niekoľko áut a s nimi ja

4. sep 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 501x

Steven Nagy

Slovensko?...tam skoro každý hovorí Španielsky

V blogu spred týždňa som popísal jeden z mojich pekných dní návštevy nového Slovenska. Spomínal som, že ich bolo hodne. Tiež že som videl pekný pokrok v medziľudských vzťahoch. Možno, že moje nasledovné dva skutočné príbehy, prvý z pred 14 rokov, druhý teraz zaujmú a to potvrdia.

27. jún 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 689x

Steven Nagy

Sladko-trpká návšteva Slovenska

V momente ako sa tieto riadky tu objavia, budem už kdesi vysoko nad mrakmi Ázie, cestou späť do Austrálie. Budem plný sladko-trpkých dojmov, a viem, že bude mi na mäkko...z toho čo za sebou nechávam a z obáv čo ma po prílete očakáva. Nemal som v úmysle návštevu Slovenska, ale prinútila ma osobná tragédia, ktorú som naznačil v dvoch predošlých blogoch. Nechcel som už viac ani písať blogy, stratil som najmilšiu osobu v svojom živote... môj život aký som poznal dovtedy, sa skončil....smeroval jedným smerom – dole.

20. jún 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 002x

Steven Nagy

Narkoman na dobré pocity

Komu sa ešte nestalo, že sa ponáhľal a mal pred sebou vo fronte staršiu osobu? Trebárs , na chodníku, v úzkom priechode, pri pokladni, nástupe do autobusu alebo električky. A nedajbože aj za volantom auta..... Nás mladších “rýchlejších” takéto osoby a ich nemotorný prístup k všetkým činnostiam, ktorých sme svedkami doháňajú až k zúfalstvu, zúrivosti a niektorých až k nepríčetnosti. A je to ešte horšie, keď sa skutočne ponáhľame a v dôsledku ich pomalosti sme hamovaní. Často počuť na nich nadávky, sarkastické poznámky , blahosklonné pripomienky alebo prístup ako k dieťaťu. Musím sa priznať, že aj ja som kedysi patril k tým “rýchlym” netrpezlivým jedincom.

14. feb 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 318x

Steven Nagy

Dežkova pomsta 2

Asi pred rokom som uverejnil blog pod titulkom Dežkova pomsta . Vtedy som písal, že tá jeho pomsta bola zvečnená mojou kamerou. Teraz keď máme prístup k ukladaniu multimediálnych súborov, rád by som tu uverejnil výsek z originálneho blogu ale tentoraz aj s tým klipom, ktorý som vtedy natočil:

31. aug 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 836x

Steven Nagy

Austrálska a svetová kuriozita.

Predstavte túto scénu: Máte svoju živnosť, ťažko robíte, aby ste si uživili rodinu a seba, ale štát na vás uvalí také nezmyselné dane a kvóty, že keby ste sa ich držali, je len nad slnko jasné, že zakrátko budete na mizine. Dodržať však musíte - lebo štát zaviedol veľmi striktný systém kontroly. Čo by ste urobili? Austrálsky farmár Casley mal asi 300 km severne od Perth farmu o rozlohe z hruba 75 štvorcových kilometrov. V novembri roku 1969 dostal smiešne nízku kvótu na odber pšenice. Tá by ho bola ekonomicky úplne zničila. Z príjmov by nezaplatil ani len úroky na pôžičku na jeho štyri traktory. Jeho protesty vláda zamietla a reálne mu hrozilo, že jeho pozemky prepadnú krajine. Farmár zvolal svoju rodinu na malú „konferenciu“. Po mnohých hodinách zanalyzovali všetky možnosti a rozhodli sa pre jednu najzaujímavejšiu: Vytvoriť si vlastnú krajinu a sa odlúčiť od Austrálie....... Zdá sa to na hlavu padnuté a nemožné?

2. mar 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 327x

Steven Nagy

Príbeh "zabijáka" Toma.

Kráľom zvierat sa považuje lev. Svoju kráľovskú korunu dostal v dávnej minulosti , keď sa vedelo veľmi málo o väčšom, silnejšom, inteligentnejšom, ktoré sa nachádza v oveľa hojnejšom počte, v omnoho väčšom priestore nášho sveta.... Keď som sám, často si v duchu premietam rôzne spomienky ako napríklad v jedno skoré ráno, v peknom kempinku, ku ktorému sa dostanete po Princess Highway medzi Melbourne a Sydney popri zálive, asi kilometer pred mestečkom Eden, kde som strávil príjemnú dovolenku, medzi iným čítajúc knihu Killers of Eden (Zabijáci z Edenu). Ešte bola tma, keď som sa vydal na blízku ťažko prístupnú stráň pokrytú eukalyptami a iným porastom. Mysliac na udalosti z tej knihy, určite aj pod vplyvom toho čo som tam čítal, ma čosi ako magnet ťahalo ísť určitým smerom, na určité miesto.... hore po stráni vrhajúc občasný pohľad na východ, na hladké vody Tichého oceánu.

14. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Steven Nagy

Adrenalín-skok smrti.

Istý skúsenejší kolega - weekendový parašutista organizoval záujemcov na tandem skok padákom...vždy som to chcel skúsiť , a toto bola šanca. Prejavil som záujem a dal mu svoje telefonné čislo, ale krátko potom, keď sa mi to uležalo v hlave, ma trochu začali hlodať obavy. Ale pomaly ako čas plynul, som na to aj zabudol.Nie ten kolega. Za asi tri týždne ma volal, že vraj závisiac od počasia, všetko sa uskutoční ako sa plánovalo - najbližšiu nedeľu... Tie obavy sa zmenili na strach. To som si ale dal! Keď teraz cúvnem, budem zbabelcom! Počasie bolo ako na zlosť dobré , a tak isto moje zdravie. Žiadna výhovorka. Ide sa!

11. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Steven Nagy

Slovensky Ikaros

SEN: Predstavte si svoju garáž.... vedľa svojho auta vám tam parkuje vlastné lietadielko. Cenove asi ako auto. Fantázia? Nie, skutočnosť! Štvrťstoročná skutočnosť....

18. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Steven Nagy

Najkrajší kút našej planéty

Raz sa ma ktosi spýtal, ktorý kút sveta považujem za najkrajší. Napísal som si všetky pamätihodné miesta ktoré som navštívil na kus papiera. Môj zoznam sa postupne zúžil na vodopády - Iguazú.

12. dec 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Steven Nagy

BOLÍVIA - V bani ako zaživa v hrobe.

Bolívijské mesto POTOSI bolo kedysi veľmi slávne. Nachádza sa v 3970 metrovej nadmorskej výške pod kopcom Cerro Rico (bohatý kopec) a pokladá sa za najvyššie položené mesto sveta . Pod povrchom kopca našli pred 450 rokmi striebro. Mesto zbohatlo a stalo sa svetoznáme. Dodnes španieli použivaju výraz "vale un Potosí" - je hodné Potosi (pokladu). Dnes už je tam striebra málo. Ťaží sa len sporadicky, aj to len malé rodinné tímy. Životu nebezpečná práca bez centralnej správy, plánov, bezpečnostných pravidiel, viac-menej iba na vlastnú päsť. Priemerný vek baníka - 35 rokov - hovorí za všetko!

6. dec 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Steven Nagy

Montezumova pomsta.

V Chile nás jeden američan menom Trent dôrazne vystríhal pred praktikami bolívijskej polície. Raz napríklad kúpil na ulici trocha kokaínu a chcel si ho na izbe užiť. Nestačil však poriadne za sebou ani zavrieť dvere, už tam mal policajta. Vyklepaný sa pýtal, čo sa s ním spraví. Vraj nič, dáš mi iba sto dollárov a ja ti dám pokoj. Stalo sa. Na druhý deň došiel znova. Trent ho s úsmevom uistil, že nemá absolútne nič, a policajt ho s úsmevom uistil, že ak mu nedá dvesto dollárov, ten kokaín, čo mal včera, sa nájde pod jeho posteľou. Na tretiu návštevu už samozrejme nečakal, spakoval sa a zmizol najrýchlejšie ako mohol. Po našej návšteve väznice v La Paz sme si uvedomili, že miestna polícia má našu adresu aj náš “finančný potenciál”. Okamžite sme zakúpili lístky do Potosi.

4. dec 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Steven Nagy

Keď BOLÍVIA, tak - basa v La Paz!

Počas môjho travellingu Južnou Amerikou som dorazil do La Paz. Vedeli sme, že tam väznia nejakých európanov, a rozhodli sme sa ich navštíviť. Keďže návštevným dňom je tu nedeľa, náš pokus pomôcť rodákom bol práve v tento deň.

30. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Steven Nagy

BRAZÍLIA? Nie, ďakujem. Raz stačilo!

Po dvoch mesiacoch putovania po Argentíne, Chile, Peru a Bolívii som sa dostal do stredu juhoamerického kontinentu. So skupinou „gringos“ sme z Bolívie dorazili autobusom na hranicu s Brazíliou, kde som si prvý krát začal uvedomovať, že toto už asi nebude žiadna prechádzka ružovým sadom! Pretože hneď po odbavení pasových formalít na bolívijskej a brazílskej hranici nás čakala akási „privítacia komisia", zložená z jedného civilistu a dvoch uniformovaných policajtov.

28. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x