Takto vyzerá Mt Warning, keď sa k nemu približujeme. V skutočnosti vyzerá hrozivejšie, ako na obrázku a kapitán Cook nemohol vybrať lepšie meno. Mt Warning - Výstražná hora.
Cesta hore je namáhavá, 2 až 3 hodiny. To isté dole. Posledné varovanie...nerozmyslíte si to? Neostanú tí menej odvážni tu na parkovisku?
Napriek slnku nad lesom dole medzi stromami je pološero. Keď som kedysi čítal Silmarillion od Tolkiena...takto som si predstavoval ten jeho tmavý les...
Hustý prales s neobvyklým porastom. Klíma vhodná aj pre palmy. Vtáctvo veľmi aktívne. Kuriozitou v týchto lesoch je spev vtáka menom Whip Bird. (Whip - bič). Samček začne dlhú nôtu a samička mu ako keby pleskla bičom. Tým "bičom" akoby mu chcela pripomenúť - si môj! Sklapni! Nezabudni, že si ženatý! :-) Ak si želáte počuť ako samička drží na uzde samčeka, kliknite sem...
Zaujímavou rastlinou je Strangling Fig - Škrtiaca Figa. Táto podobne ako tá potvora z filmu "Votrelec" (Alien) obrastie kmeň stromu a doslova po rokoch ho zaškrtí. Strom potom v objatí figy zahynie, rozpadne sa.
Zostane iba takýto bizarný obal pôvodného stromu v tvare škrtiacej figy. Vo vnútri je dutý ako komín.
Pár stovák metrov vyššie sme natrafili na čistiny s miešaným porastom tropického dažďového lesa. Nakoľko teraz v júli v Austrálii je zimné obdobie, teplota vzduchu bola asi 18 stupňov, ale na štíte iba asi 10. Teplota našich spotených tiel od námahy výstupu blízko bodu varu :-)
Občas sme mali pekný výhľad aj mimo hustého lesa. To sme boli ešte iba pár stovák metrov nad morom.
Chodníček, ktorý bol celkom mierny, pekne upravený, na začiatku výstupu s občasnými schodmi, sa postupne menil na bolestnú kamenistú cestu. Odniesli si to neskôr svaly na nohách ako aj topánky.
Ale únava bola kompenzovaná krásnymi výhľadmi a zaujímavou flórou. Asi v polovici výstupu postupne zanikol aj spev vtákov. Prekvapil nás vačnatec wallaby - skoro meter vysoký klokan. Nebol veľmi plachý. Dovolil nám aby sme sa k nemu priblížili na pár metrov.
Les však je naďalej hustý, uhol chodníčka sa každým krokom nenápadne zväčšuje. Na oboch stranách liany a exotické rastliny. Nespomenul som hmyz.... Asi preto, lebo tam žiadny tam nebol.
Každým krokom sa vylepšuje výhľad na okolie. Tie vzdialené kopce na horizonte sú okraje tohto obrovského krátera.
Pred 22 miliónmi rokov toto bol žeravý kráter činnej sopky a my sme stúpali hore po vychladnutej zátke hrdla...
Blízko strmého výstupu a posledných 400 metrov k štítu. Porast tu je prispôsobený pre málo výživnú kamenistú pôdu, v ktorej sa neudrží voda z dažďov, takže vlhkosť čerpá hlavne z nízkych mrakov... Stúpame ďalej nahor, už asi kilometer nad morom.
Táto časť tesne pod štítom je najnamáhavejšia a najriskantnejšia. Uhol výstupu po balvanoch je asi 60 stupňov a reťaze sú nutnosťou. Vietor, ktorý cez ten hustý porast občas prenikne je vítanou klimatizáciou pre rozhorúčené telá.
Asi dvesto metrov týchto múk, nohy aj ruky v plnej akcii. Pomyslenie, že už cieľ je blízko dodáva extra energiu...
A toto je naša odmena! Krásny nerušený pohľad na štyri svetové strany z výšky 1156 metrov nad neďalekým Tichým oceánom. Prvé lúče slnka, ako vychádza z mora, osvietia z celého kontinentu tento bod, na ktorom stojíme. Na konci roka 1999 bol v publiku veľký záujem privítať nové milénium a prvé lúče slnka na Austráliu - práve tu. Z desaťtisíc záujemcov vylosovali iba 200. Tí potom začali liezť ešte pred polnocou, s baterkami a šampanským aby boli na mieste pred východom slnka.
Po odpočinku na pekne upravenej drevenej terase aj s zábradlím a lavičkami ako aj prehliadkou krásneho okolia hory je čas sa vrátiť na parkovisko.
V okolí Mt Warning žije hodne milovníkov prírody v harmónii so svojim okolím, medzi nimi je aj mnoho umelcov. Aj ja poznám nejakých. Maliarku a sochára Standu a Kvetu Chromých, ktorí žijú a tvoria nádherné veci, mnohé umiestnené v rôznych galériách alebo námestiach. A my sme k nim boli pozvaní ...
V ich galérii nás pohostili nielen umením....
Ale aj zábavou :-)..takou vhodnou pre ubolené telá...
Prehliadkou výtvorov ich šikovných rúk rozmiestnených na dvojhektárovom pozemku.
A jedna z ich sôch okrem umeleckého zážitku poslúžila aj k oddychu členky našej výpravy po namáhavej túre na nezabudnuteľný Mt Warning.
Slovenská výprava z AMETu sľúbila, že ma navštívi aj na budúci rok. Ponúknem im niečo menej náročné... ako napríklad beh na 42 kilometrov maratónu :-)
