Wattle Birds - sú veľmi plachí. Prídu k nám pre sladkú náplň kvetov stromu ktoré tu volajú Wattle tree, ktorých nektár vyťahujú dlhým jazykom. Vzdávajú zvuk, ktorý občas zneje ako keby sa hádali opice.
Eastern Rosela - pojedáva len semiačky, rastlinné produkty a sladkosti, niekedy aj z ruky. Ich spevy sú hodne podobné spevom vtáčkov z Európy. Papagájovitých vtákov je tu veľa druhov a farieb, ale tento je jeden z najfarebnejších.
Kookaburra - veľmi spoločenskí a Australčanmi obľúbení vtáci. Chytajú menších hadov a jašterice, ale nepohrdnú ani mäskom takto z ruky. Ich “smiech” je mixom hrôzy a krásy. Typický zvuk Austrálie.
Currawong - plachý pirát. Dosť agresívny voči iným druhom vtákov s žltými očami ako dravec. Často kradne vajíčka alebo aj mláďatá iným vtákom. K vôli pokrmu sa občas poníži a prosíka ako šteňa. Keď sa ich zíde tlupa desať alebo dvadsať, na blízkych stromoch, ich spevom sa ozýva celá štvť.
Drongo - sezónny návštevník z Taiwanu - od apríla do septembra, teda keď tu máme jeseň a zimu. Je známy istým charakterom a inteligenciou. Má rád hmyz, ale od nás dostáva mleté mäsko. Občas sa domáha pokrmu neopísateťným džavotom ako aj verným napodobením zvukov iných vtákov. Tie “rožky”na hlave nie sú uši, ale prejav samčeka, keď sa naštve. :-)
Na krídlach majú krásne sfarbenie pier- akási tmavozelená metalíza, ktorú je vidieť iba z istých uhlov a smerov dopadu lúčov slnka.
Magpie. Trochu menší ako vrana. Tento na tomto obrázku je pravdepodobne potomok Dežka . Chodí k nám pravidelne a domáha sa "obsluhy" hlasným spevom pri vchode do domu. Dôverčivý a priateľský vták. Niekedy aj drzý - ak necháme otvorené dvere, vkročí do bytu s odvahou a samozrejmosťou majiteľa. Je to dosť komické ako potom s veľkým záujmom prezerá obrazy na stenách a nábytok. Ak mu to zvýhodní prístup k jedlu, spostaví sa aj na paže. Jeho spev je popri smiechu Kookaburry najtypickejším zvukom Austrálie.
Butcherbird - máme pre seba celú rodinku. Toto sú mláďatá menami Štrbko (vľavo) - s ulomeným háčikom na zobáku, a Cyprián (v pravo). Asi dvojroční potomkovia samičky menom Fňučko a samčeka Ferka. Majú hnedé perie, ktoré sčerná ako dospejú.
Je zaujímavé ich sledovať, keď sa učia spievať, a amatérsky napodobňovať svojich rodičov.
A na záver - môj najväčší kamoš hlava rodiny, otec tých dvoch povyše - Ferko. Ten očakáva rešpekt a kŕmenie výlučne z ruky. Jeho dôvera v moje priateľstvo temer nemá hraníc. Je schopný sa opaľovať viď. dole na centimetre vedľa mňa, úplne v polo vedomí, bez obáv, že mu ublížim. Tak by som ho rád k sebe privinul, pohladil, ale viem, že nesmiem. To by som si u neho pokazil “kádrový profil” :-) , možno aj priateľstvo.
To neriskujem.
Občas priletí nie k vôli mletému mäsku, ktoré pre neho a jeho rodinku stále mám, ale len tak, ako keď vás navštívi priateľ. Ako divý vták, jeho vzťah ku mne je dosť neobvyklý. Sadne si vedľa, ignorujúc potravu, a ja sa mu prihováram, po slovensky... on pozorne počúva. Dúfam, že nás nevidia susedia, by som sa cítil trápne :-) .... Občas sa rozspieva. Niekedy aj komponuje, a mi predvedie svoje nové "skladby". Jeho spev je hudba pre bohov. Aj naši návštevníci zo Slovenska to potvrdia. Ja viem že Ferko to spieva z lásky a radosti zo života, a vlastne spieva svoju verziu pesničky L. Armstronga z filmu "Good Morning Vietnam!" - “ What a wonderful world ”.
