A tak sa k nám dostalo útlé šestnásťročné dievčatko z Šanghaja menom Cissy Yu.
Okamžite bola nadšená zmenou, vraj tam čo bola predtým, chúďa bývala v - na izbu prerobenej garáži a každé ráno budíček bol stejný - sa tam priplichtil s mokrým čumákom, smradľavým dychom pes, a ona z psov aj tak mala panický strach.
Okrem tých všedných vecí nič sme o Číne nevedeli, a aj Cissy bola pre nás záhadou. Jediné dieťa rodičov z krajiny, kde je dovolené mať iba jedno dieťa. Tá snaha rodičov v Číne dať všetko do svojho potomstva je obdivuhodné. Naviac vraj rodičia sa báli o jej únos, a tu bude v bezpečí.
Cissy s "mamkou".
Malá Cissy nás udivila svojou vytrvalosťou si osvojiť nový jazyk. Často vysedávala do druhej alebo tretej ráno a študovala. Nachádzal som po nej hárky popísaných jedným a tým istým slovkom, aby sa to ktoré slovko naučila hláskovať a vyslovovať.
Pochopitelne Cissy zmenila u nás aj stravu. Novinkou boli napríklad chlieb a maslo v Číne neznáme. Dokonca keď šla domov na návštevu, brala pre rodičov so sebou maslo. Snažili sme sa aspoň na úvod jaj dávať ázijské jedlá, ale ona si časom obľúbila naše slovenské. Dokonca sa vzdala aj paličky za lyžičku, vidličku a nožík. Nádherne hrala na klavíri, väčšinou klasiku, ale sme boli prekvapení jej obľubou hitov od Beatles, a iných skupín z pred 40 rokov.
Cissy nám prirástla k srdcu, a stali sme sa jej druhými rodičmi.
Spolu sme raňajkovali, večerali, sa dívali na filmy, sme ju učili šoférovať, plávať v bazéne, pomáhali s štúdiami. Brali ju s nami na výlety, ale aj k priateľom. Tým padali sánky, keď ich Cissy oslovila po Slovensky!
Dnes mám osemnásť rokov!
Jej húževnatosť v jazykovej škole sa vyplatila. Pár mesiacov pred ukončením školského roka sa zapísala do jedenásteho ročníka privátnej katolickej strednej školy. Dokonca sa aj dala pokrstiť. Jej akademické výsledky v jedenástke boli priemerné. Ale ďalší maturitný ročník ukončila s vyznamením. My ako jej "rodičia" sme chodievali na rodičovské združenia, sme ju vypravili na stužkovú. Slávnostné ukončenie mala v mestskej hale, kde hrala v orchestri na klavíri a my hrdí rodičia sa s Cissy sa tešili z jej úspechu. Plakala, keď sa lúčila s učitelským zborom a spolužiakmi.
Pripravená na stužkovú.
Ďalšie, o moc smutnejšie lúčenie však bolo s nami. Zapísala na medicínu v Melbourne a musela ísť žiť 2000 km na juh od nás.
Sme veľmi radi, že sme Cissy poznali. To naše malé čínske dievčatko nesmierne obohatilo náš život, a keď odišla, nechala v našich srdciach smútok. Ona navždy ostane našou Čínskou dcérkou.
Perličky z života Cissy u nás:
Cissy nam vravela, že v Šanghaji ju brávali rodičia do “európskej” reštaurácie. Samozrejme, tam exkluzívnej. Neboli akosi jedlom nadšení. Vraj keď sa vrátili domov, otec navaril čínske nudle , aby sa nasýtili......
Pizza je tam veľmi drahá. Matka ju zo srandy častovala - pomaly jedz Cissy , papáš peniaze!
V Číne nepoznajú chlieb, nemávajú v kuchyni trúbu na pečenie, ... na raňajky , obed aj večeru často jedávajú ryžu a nudle na rôzny spôsob. Pre Cissy naše jedlá boli dosť prekvapivé. Ich mala rada, a naše obavy, že by jej nechutili sa hneď rozplynuli.....Dokonca občasné kúpené čínske jedlá neskôr neboli tak vítané ako tie naše europské.... a keď odchádzala do Šanghaja na návštevu, brala si so sebou recepty.. Možno, že sme v Číne iniciovali obľubu slovenských jedál :-)
Vzali sme ju do - "európskej" reštaurácie, s príbormi rozloženými na stole pred hosťom: kopa príborov - na predjedlo, na polievku, na hlavné jedlo, na zákusok , a na kávu. “Ako to je v Číne?” Sa spytujem Cissy. “Tam predsa jete s paličkami.
(Ona občas u nás dala prednosť paličkám .... aj k polievke!!!). Ak idete do drahej Čínskej reštaurácie ako to je tam? Tiež takto rozložené paličky na rôzne chody? ...máte paličky na predjedlo, polievku....atd?”.....Nie , smiala sa, na všetko máme tie dve paličky.
Činske písmo je pre nás záhadne, intrigujúce. V minulosti sa u nich písalo (a čítalo) z prava do ľava, dokonca aj knihy sa čítali z opačného konca - teda odzadu.
V mojich debatách s Cissy som sa dozvedel, že dnes sa už píše ako to robia európania, z ľava doprava , a tak isto aj knihy sa píšu a čítajú presne ako v európe.
Prečo to zmenili? Cissy nevedela. Som jej navrhol moje riešenie:
- pôvodne čítanim kníh odzadu, si pokazili pôžitok....vždy sa dozvedeli “kto to urobil” :-)
Číňania sú čo sa týka vizáže, k sebe strašne podobní. Ona zase tiež pôvodne nevidela medzi európanmi žiadny rozdiel. Keď nám Cissy ukazovala fotky príbuzných, zo srandy sme komentovali, že stráca čas ukazovaním kto je kto. Nám sa zdali absolutne k sebe podobní.
http://www.holmesinstitute.edu.au/holmes/campus/goldcoast.html
