Nádej záchrany dvoch životov - z nádeje realita.

začiatok tejto drámy som už popísal na svojom blogu:
http://stevennagy.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=46846&bk=5539
Takže teraz ešte tie posledné hodiny od momentu záchrany a tesne potom:
Predstavte si kovovú klietku tvaru kocky o hrane výšky vášho stola a v tom dvoch urastených svalnatých mužov, skrčených dva týždne v absolutnej tme v strachu pred ďalším možnýma závalom, obklopenej balvanmi päťkrát tvrdších ako betón. Mechanika sa prevrtala asi meter aj pol pod miesto ich uväznenia a tých posledných 150 cm začali prerážať velmi opatrne ručne, aby nevyvolali další možný zával. Bohužial ručné kopanie bolo neúčinné, nástroje sa od tej tvrdej skaly iba odrážali ako lopta od steny. Museli používať špecialnu trhavinu, malé nálože, pôsobiace iba v blízkej lokalite explózie. Táto trhavina je známa ako velmi účinná na tvrdú hmotu bez vyvolávania väčších otrasov. Pred každým odpálením komunikovali s tými dvoma telefonicky a ich na moment výbuchu pripravili. Výbušninou sa dostali k tej klietke asi tak blízko ako šírka obrazovky vášho počítača....Posledné centimetre potom horko ťažko prerazili ručnou mechanikou.
Na prekvapenie davu, a médií, čo ich čakal hore na povrchu , sa obaja vynorili na vlastných nohách, v ústroji a helmách ako keby práve skončili robotu, demnoštratívne odvesili svoje identifikačné kartičky z tabule vedľa výťahu, ako keby práve dofárali a vpadli do náručia svojim milým za ohromnémho jasotu oklostojacich. Ich prevoz sanitkami do nemocnice v Hobarte, s policajným sprievodom a tlieskajúcimi davmi povedla cesty pripomínalo triumfalny beh maratoncov na Olympiade.
Ich záchrana bola unikátna, dobre dokumentovaná a určite bude materialom rôznych odborných štúdií, TV interview miestnych a svetových médií.