Behom pár hodín boli na mieste záchranné tímy s potápačským výstrojom. Hned si uvedomili, že tvor je v
skoro beznádejnej situácii a jediná možnosť záchrany bude skúsiť tie laná odrezať. Ručne!
Veľmi nebezpečná situácia. Stači malé plesknutie chvostom tvora a záchranca je zabitý.
Záchrana bola nesmierne komplikovaná, pracovali na nej celé hodiny, ako tie laná rezali nožmi, kým ju konečne vyslobodili.
Záchrancovia spomínajú, že hned po oslobodení, veľryba neušla ako by to urobila drvivá väčšina divých tvorov, ale krúžila akousi radostnou, oslavnou plavbou okolo svojich nových priateľov.
Priplávala ku každému záchrancovi, sa jemne tlamou dotkla a potisla - akoby z vdaky každého jedného!
Všetcia komentovali, že to bola neuveritelná, najkrajšia príhoda akú kedy v živote zažili.
Záchranca, ktorý rezal lano z tlamy, poznamenal, že oči veľryby ho pozorne sledovali
chápavo a kľudne celý čas. Doložil, že táto skúsenosť ho poznamenala navždy.
