Cestou tam vidím autá s volebnými pútačom MODRÁ JE DOBRÁ. Mne cudzincovi to moc nehovorilo okrem toho, že premiérom Slovenska je Mikuláš Dzurinda, lebo upútal na seba pozornosť aj v Austrálii, keď prednedávnom tak úspešne hostil pezidenta USA Georga Busha. Američania si dobre uvážili a prešetrili kam ich prezident ide a s kým sa stretne, a určite slovenský premiér má "čisté ruky", keď s návševou súhlasili. Boli by iste neradi, keby sa niekedy v budúcnosti Bushovi vyhadzovalo na oči, že sa spolčoval s pochybnými vodcami! Ako premiér mladej krajiny je Dzurinda dobrým reprezentantom Slovenska, ktoré sa ešte stále preberá zo zlého managementu jeho predchodcov. Odkedy je premiérom, Slovensko sa stabilizovalo, dosiahlo úspechy a má dobré vyhliadky do budúcna. Viem, že každý so mnou nesúhlasí, ani by som nebol rád keby áno, a aj počas návštevy tam som počul neprajnícké názory na jeho osobu alebo politiku, ale všetky boli odzbrojené mojou otázkou: „A mali by ste niekoho vhodnejšieho na pozíciu premiéra?“ Tam sa debata skončila. Ale späť k môjmu stretnutiu. Po mojom príchode som si všimol hlúčik ľudí okolo povedomej osoby nižšieho vzrastu, obklopenej zvedavcami, zberačmi autogramov, ochránkou a ... mojím bratom: „Pán premiér, tu je môj brat, návštevník od klokanov, ktorého som vám spomenul“. Nemal som čas na nič, ani si uvedomiť, že tu vlastne podávam ruku mužovi, ktorý má v rukách osudy miliónov spoluobčanov. Áno, brat nesrandoval, naozaj to bol Mikuláš Dzurinda, premiér Slovenskej republiky.. Veľmi príjemný, bezprostredný človek. Sálala z neho autorita a súčasne vlastnosť, ktorú my tu voláme „down to earth“. Zaujímal sa o Austráliu a mimo iného spomenul, že nášho premiéra Johna Howarda obdivuje, z viacerých dôvodov. Počas jeho vlády Austrália, napriek svetovým problémom, prežíva hospodársku konjunktúru. Úspešne zasiahla do okolitých ostrovných krajín, ktoré boli na pokraji krachu alebo ohrozované bezvládím. Jeho výsledky aplaudujú aj Spojené národy. S premiérom som strávil skoro pol hodiny, prechádzajúc sa okolo majestátneho holíčskeho zámku, obkľúčený istým počtom jeho spoluobčanov a videl som, že je populárny. Najviac ma však prekvapilo, že dnes, keď je svet taký plný teroru a nezmyselného násilia, jeho voľný pohyb medzi svojimi bol skoro neuveriteľný. Nepatrí sa zverejnovať obsah našej debaty i keď to bol iba „small talk“, ale spomeniem aspoň jeho túžbu navštíviť raz Austráliu, ktorú som vrele uvítal a okamžite navrhol, že ak raz príde a by to nebola štátna návšteva ale privátna, a ak bude mať čas, budem veľmi rád, keď sa stane hosťom v mojom skromnom dome na Gold Coast. Prisľúbil, ale určite podobných pozvaní má neúrekom a ja som to chápal z jeho strany skôr ako spoločenskú zdvorilosť než záväzný prísľub, ale, pán premiér, ak sa Vám náhodou tento blog dostane pred oči a Váš záujem pretrváva, ste u nás aj s rodinkou veľmi srdečne vítaný.
