“Moji rodičia ma drogovali neúnavne..... Napríklad ťahali ma do kostola v nedeľu ráno, ťahali na svadby, pohreby, ťahali na rodinné stretnutia, na spoločenské stretnutia bez ohľadu na počasie. Ťahali za uši keď som neprejavil úctivosť voči dospelým. Bol som tiež poslaný do kúta, keď som ich neposlúchol, klamal, alebo priniesol špatné známky zo školy, hanil učiteľa, alebo som nevynaložil čo najväčšie úsilie keď to bolo potrebné. Bol som ťahaný k umývadlu, aby som si umyl ústa mydlom, keď som zahrešil, bol som ťahaný do domov rodín priateľov a susedov a tam pomáhal tým, ktorí nemali nikoho kto by im pomohol, upravil im záhradu, opravil maličkosti, narúbal dreva. A keď moja mama sa dozvedela, že som prijal čo iba halier za túto láskavosť, bol som za to nemilosrdne poťahovaný. Istá medicína, ktorú na mňa použil otec, keď ma prichytil poťahovať moju prvú (a poslednú) cigaretu, mala krátkodobé bolestivé účinky na mojom zadku. Bol to import myslím z Vietnamu. Volala sa rákoska a bola tak účinná, že mi odbúrala chuť na ďalšie experimenty s nikotínom.
Tieto drogy mojich rodičov sú stále v mojich žilách, ovplyvňujú moje konanie a všetko čo robím, všetko čo poviem, všetko na čo pomyslím. Sú silnejšie ako nikotín, marihuana, kokaín, heroín a iné drogy. A keby všetky deti dnes mali podobný drogový program, náš svet by bol omnoho lepší. Dnes už takéto drogovanie je trestné, rodič aj tak nemá čas a deti sú ponechané aby si to riešili sami. A prístup k tým ich “liekom” je skoro priamočiary, lekárnici ktorých dnes volajú díleri už majú slušnú dodávkovú službu, servise a krásny príjem.
V duchu som nemohol nič iné ako dodať - aj ja som vďačný všetkým rodičom ktorých už síce ubúda ale ešte aj dnes používajú staré metódy a som vďačný tým ktorí aj nás kedysi “zdrogovali”....
Bol som nadrogovaný rodičmi...
Nedávno som čakal v hale diaľkového autobusového terminálu na spoj a sadol som si do jednej z mnohých nepohodlných sedačiek postavených k sebe chrbtom. Vytiahol som si noviny a než som začal čítať, upútal ma rozhovor dvoch, zrejme známych čo sedeli za mnou. Ich téma boli drogy, ktoré sú dnes obrovským problémom a ten problém narastá rýchlejšie ako lesný požiar. Ľudia si to do seba strkajú, pichajú, ťahajú..... Jeden z ich vyslovil otázku: Prečo neboli problémy s drogami, keď oni dvaja vyrastali? Zbystril som pozornosť a aj odložil noviny, aby som mohol sledovať odpoveď toho druhého, ktorý ma až šokoval: ”Mňa nadrogovali moji rodičia a som im za to do smrti povďačný” .... bez toho aby čakal na prekvapivú reakciu svojho spolu sediaceho pokračoval...
