Svoj smútok som si schoval za tmavé okuliare a začal svojusmutnú povinnosť– preniesť jej pozostatky na rodnú hrudu. A tak po rokochsom sa vrátil na Slovensko. Toho je strašne moc – tých zaujímavých príbehov, stretnutí.. o tom hádam na druhýkrát. Teraz niečo o zmenách ktoré som si všimol, ako somzačal svoju odyseu po úradochv Bratislave.
Nemal som občianstvo, pas dávnoprepadnutý, ale aj tak ako jedinec žijúci dekády za kopčekmi mal somv úmysle urobiť poriadok v evidencii, v matrike. A ten deňv Bratislave mi dalo možnosť porovnať terajšiu byrokraciu s touz pred rokov.
Moja prvácesta ako mi radili mala byť na policajný obvod mesta Bratislavy kde som žil pred emigráciou...Vietnamská?Gagarinová? Záhradnícka? Skúsim Záhradníckou... Synovec neznalý mesta ma vysadil blízko nadjazdu Záhradníckej... alenebol si istý. Mladý človek, ktorého som oslovil, ani po pár krokoch mladádáma, neboli si istí, či to je Záhradnícka. Až starší Bratislavčan topotvrdil...policajne riaditeľstvo? Áno tam..prvá zástavka električky...bolopresne osem, a bol som úplne prvýv ošúchanej tmavej chodbe... vypadalo to na dlhý neúspešný zbytočne zabitýdeň. Moje klopkanie na dvere bolo ignorované.. tak som vstúpil aj tak dokancelárie. Dve trochu nevrlé dámy za priečinkom... no zbohom. Má to vôbecceny? Bol pondelok... kto sa v pondelok usmieva? No prosím...čo si želáte?V duchu som si želal otočiť sa a všetko nechať tak. Moje slová zmeniliich tón keď som vykoktal, prečo som tam. Spomienka na moju bolesť mi vháňala dohlasu smútok. Z Austrálie?...manželka?....Tie dve dámy... ich strohosť sapremenila na súcit...tiež znížili tón a boli mi veľmi nápomocné...dobre mito padlo....mám prv ísť na Staromestskú č. 6 a si vybaviť potvrdenieo občianstve...potom sa vrátiť na pasové tam vedľa atď...a ak budem maťproblémy aby som sa vrátil k nim .... Vám teraz takto cestou blogu ak tunatrafíte ešte raz ďakujem...milé dámy ... mal som chuť sa vrátiť k váms kytičkou..ale to sa asi nepatrí...
Láskavé slová tých dvoch žien mi strašne pomohli..zdvihli mináladu...poradili kde a ako si mám kúpiť lístok na električku, kdevystúpiť...Tak toto je ono...už som ani nepotreboval tmavé okuliare...
Začal samôj prvý príjemný deň na Slovensku. Kdesi pri Staromestskej som vystúpilz električky..prosím vás ktorá jeStaromestská...neviem ..možno hentá...kopala tam skupina robotníkov,a prišiel som za predákom. Mal predsa plány v kapse a vedel kde majúkopať, že? Prosím vás ktorá jeStaromestská? Myslím si tam na druhej strane...No choďte tu pod podjazdom pre chodcov a tam saspýtajte. Už som sa poučil zo Záhradníckej...nepýtať sa mladých. Počkal som sina staršieho pána. Staromestská? Však odtiaľ idete. Vrátil som sa podjazdomk predákovi. Ten sa díva nechápavo...prečo sa vraciate? Ja na nehos otázkou, či vie kde kopú? Viete,že kopete na Staromestskej? ...usmial som sa...no...prepáčte mi odpovedalzahanbene... Ale však nič sa nestalo som sa pousmial. Skutočne mi to nevadilo,že ma prehnal... Asi cudzinec...možno Rumun. A navyše kopali pred budovoučíslo 6 ...vošiel som a navrátnici ..zase dve ženy. A sa usmievali! Hned som ich za to pochválil.. apotom boli tiež ku mne akosi milšie...Ak ja rozdávam úsmev...tiež hodostávam. Je to chytľavé .. a pekné....čo by ste rád...čože?Z Austrálie? Ako dlho tam? A vy hovoríte tak pekne po slovensky bezprízvuku? Kto vás naučil? No to nie jemožné ..boli veľmi milé..možno mi ani neverili...dámy ak toto náhodoučítate...aj vám som vďačný za môjpríjemný deň v Bratislave a skúsenosťs novými úradmi mladého Slovenska. Behom asi ďaľších desať minút som malvybavené potvrdenie občianstva. Rýchle, bez odkladania, bez poťahovačiek... akoto má byť v modernej krajine.
Celýnatešený som sa vrátil na Záhradnícku..tentoraz na pasové oddelenie odovzdaťstaré pasy. Usmievavá pani za stolom dostala môj kompliment za jej príjemný, ažAustrálsky prístup ku klientovi – mne. Ju to určite potešilo a mne to tiežspravilo radosť. Vysvetlil som jej, že vraciam manželkin pas a možno obnovímsvoj...samozrejme...no ukážte aké mate doklady? ...podal som jej moje právezískané potvrdenie o občianstve. Pozorne si ho prehliadla...zaostrila načosi a zhíkla:
„Vy ste býval tu v Bratislave na Slowackého xy? Takto ma podržte! Viete, že sme boli susedia!?...Rozprúdila sa živá debatao našich spoločných susedoch...jej kolegyne z vedľajšej kancelárie sledovali s údivom túto scénu... bol som neopísateľne happy... Dámyz pasového na Záhradníckej...moja poklona...bol zlatým klincom príjemnéhodňa.
Krajina sazmenila...k dobrému. Verte regulárnemu, objektívnemu pozorovateľovi. Zmenila sa vo všetkých aspektochk lepšiemu. Je to vidieť na každom kroku. Uvažujem - ostať kde som, alebo vrátiť sa na trvalo? Už to nie je tak jednoduché a jazýčekváh rozhodnutia sa blíži k neutrálu....
Teraz sa vraciam do krajiny, ktorá ma adoptovala a beriem si v srdci kus moderného Slovenska, krásnejkrajiny plnej nádherných ľudí...
