Ako som už spomenul, v tú noc som sa rozospatý a možno aj mierne namrzený ohlásil: "Haló." Žiadna odpoveď. Iba šum, typický pre fax. Fax mám nainštalovaný v počítači. Vediac, že faxové mašiny sa pokúšajú zopakovať neúspešné napojenie, položil som slúchadlo, zapol počítač a čakal. Po piatich minútach znova zvoní telefón. Na obrazovke ožil faxový software a ja zvedavo čakám. Po dvoch minútach šumu a čakania dostávam odkaz, že spojenie bolo prerušené. O ďalších desať minút sa toto všetko zopakovalo: telefón, fax, prerušenie. Kto si to tu zahráva? No nič, vypol som počítač, zvesil slúchadlo telefónu a šiel spať.
Na druhý deň mi volal brat z Bratislavy – naša sestra neočakávane skonala. To Ty si mi to chcel oznámiť faxom? Nie. Niekoľko nasledujúcich dní som sa snažil telefonátmi, faxmi a e-mailami zistiť, kto ma to chcel skontaktovať. Nikto nevedel o ničom.
Ubehol mesiac, keď sa tento nočný, pre mňa dodnes záhadný a nevysvetlený jav s telefónom a faxom zopakoval. V ten istý čas, ten istý zvuk, ten istý neúspešný pokus o kontakt. Nasledovný deň ... Áno, presne tak: telefonát zo Slovenska - zomrel švagor! Zase nasledovalo moje široké pátranie po pôvodcovi snahy o nočné faxové pripojenie, ale znova neúspešne. Nikto z mojej rodiny ani z okruhu mojich známych sa o takýto kontakt ani len nepokúšal.
Nikdy viac som takéto "pokusy o kontakt" nezažil, ale tieto dve po sebe idúce a navlas podobné záhady mi dodnes vŕtajú v hlave. Žeby predsa len ...?... Nie. Nie!
Som človek racionálny, sčítaný, skúsený, videl som kus sveta, a čo sa týka nadprirodzených úkazov či podobných záhad, som maximálne skeptický. Ak sa nejaký takzvane nadprirodzený jav vyskytne, vždy sa snažím nájsť prirodzené vysvetlenie. Musím sa priznať, že občas so mnou majú niektorí moji priatelia problémy, keď sa im snažím „otvoriť oči“. Vtedy sa však prihodilo čosi, pre čo som dodnes nenašiel racionálne vysvetlenie.
"Báť sa je normálne, dieťa. Aj ja som sa bál, keď som ešte žil."
O pol jednej po polnoci ma z postele vytiahol telefón. Rozospatý zodvihnem slúchadlo. „Haló?"- ohlásim sa a trpezlivo čakám, kedy sa ohlási aj osoba na druhom konci. Myslel som na niekoho zo Slovenska, keďže časový posun v lete 8 a v zime 10 hodín nám robí obojstranne dosť veľké problémy vypočítať, koľko je vlastne "tam v Austrálii" či "tam na Slovensku" hodín, keď tu je napríklad osem večer. Takže sa dosť často stávalo, že ma po polnoci z najhlbšieho sna zobudil ktosi z našich a nevedel pochopiť, ako môžem byť ospalý, keď je pol piatej poobede!