Susedia sa raz vybrali na dovolenku asi na tri týždne a kŕmenie a dozor nad Samom pripadol nám. Každé ráno už sedel v okienku, a keď ma zbadal, zvolal: “Nazdar vole”, “Jak se máš?”
Mám rád huncútstva a napadlo mi, že nebolo by od veci ho niečo nového naučiť. Niečo úplne iné. Nejakú čertovinu. Niečo, čím prekvapí svojich majiteľov, keď sa vrátia. Tak som ho začal učiť:
“Běž do prdele”...“Ty chňupe”. Učenie papagája spočíva v opakovaní tej istej vety dokola až do omrzenia. Nuž ale asi po polhodine ma to prestalo baviť a on ani nemukol. Rozmýšľal som, ako uľahčiť ale aj zintenzívniť tú výučbu. Vyhrabal som magnetofón, odstrihol 20 cm kus pásky, zlepil konce, vložil za nahrávaciu hlavu a takto som dostal asi 8 sekundový uzavretý obvod. Na tú som nahral to moje "učivo" a pustil som to Samovi v dielni. Magnetofón tie dve krátke vety prehrával dokola a opakoval do omrzenia.
Bolo to poobede a ja som zabudol na noc vypnúť mašinu.
Druhý deň ráno, keď je ešte všade ticho, počujem, ako ktosi vonku nadáva: “Běž do prdele ty chňupe”... Hneď mi svitlo! Môj magnetofón! Mrknem sa cez plot a v okne si sedí Sam, krvou podliate oči, čo asi nevyspatý a v dielni magnetofón nadáva dokola: Běž do prdele ty chňupe, Bež do prdele ty chňupe...
Sameček bol rád, že ma vidí a ako som vypol mašinu, mrkol na mňa a zahundral: “Nazdar vole, bež do prdele ty chňupe”.
Krátko na to sa vrátili susedia z dovolenky a dostali poriadny šok, keď zašli do dielničky za Samom. Sam ich najprv pozdravil a potom poslal tam, kde slnko nikdy nesvieti ...:-)
