Pred 20 rokmi ohromil letecký svet austrálsky imigrant pôvodom z Košíc, Karol Ligeti. Urobil to svojím revolučným nápadom a následným skonštruovaním elegantného lietadielka.
Lietadlo malo nevídanú konštrukciu. Konce predných kanardových krídel boli spojené so špičkami hlavných. Medzi nimi bola kabína pilota, za sedadlom vrtuľa a motor. Kĺzavosť bez motora neuveriteľná - 20:1! (20 metrov dolet na 1 meter klesania). Lietadielko s malým motorom vážiace 75 kilogramov, ktoré spotrebovalo asi toľko paliva ako priemerny motocykel a malo dolet 1000 km a ktoré bolo možné naložiť na vlek za osobné auto, okamžite pripravené na let bez skladania alebo rozoberania ako to je dnes nutné pri ultraľahkých lietadlách.
Karol Ligeti nebol letcom. Pôvodne nemal ani žiadne skúsenosti s lietaním. Bol však nadpriemerne odvážny – skákal z lietadiel ako parašutista a pretekal na autách. Do Austrálie emigroval v roku 1978 ako ubehlík s rodinkou. Začal z ničoho ako každý emigrant spoza železnej opony. Budoval si novú existenciu, musel uživiť rodinu a popritom rozvíjal svoj vynález.
Takéto čosi, na čo sa podujal, robia bohaté spoločnosti s otvoreným účtom, výskumnými laboratóriami, leteckými odborníkmi, skúšobnými pilotmi. Karol o takýchto veciach ani neuvažoval. Nemal žiadnych sponzorov, všetko robil doslova na vlastných kolenách, tak ako každý iný priemerný domáci kutil, vyrábajúci hračku pre syna. V Melbourne s manželkou Helenou realizoval svoj sen na papieri a potom ho v garáži konštruoval.
Aby mohol lietať, hľadal pomoc skúsenejších krajanov a urobil si základný letecký výcvik. Jeho sen sa stal realitou. Lietadielko dohotovil a vyskúšal. Úplne tým omráčil miestnych odborníkov i médiá, ktoré o tejto udalosti natočili desaťminutový program odvysielaný v Austrálskej televízii. Ligetiho lietadielko predviedol aj v Mekke lietania, v americkom Osh Kosh, v Kanade aj v Európe. Všade bolo uvedené ako zlatý klinec, ktorý zaujal odborníkov z NASA, ako aj svetoznámeho Burt Rutana. Prichádzali ponuky na kúpu patentu.
Karol však odmietol všetky. Dúfal, že rozbehne výrobu tohto unikátneho stroja v jeho adoptovanej krajine, v Austrálii. V tejto dobe pre lietadlá ultralight bola obmedzená výška lietania - hladina maximálne 150 metrov. Predpisy na lietanie takýchto malých lietadiel boli všade inde v zahraničí k vynálezcom a konštruktérom oveľa priaznivejšie, než tomu bolo v tej dobe v Austrálii. (Dnes už táto hladina je zvýšená na 3000 metrov. )
Začali sa mu hrnúť objednávky. Na úvod mal postaviť 50 strojov a tak začal rozbehávať výrobu. Popri tom sa snažil svoj pôvodný model vylepšovať. Jeho večná snaha, ale hlavne obmedzenie maximálnej letovej výšky na 150 metrov sa mu jedného dňa stali osudnými. V roku 1987 skúšal nebezpečný manéver pádovej rýchlosti na novšom a väčšom modeli. Dostal sa do vývrtky, ktorú nestačil vybrať v dôsledku nedostatočnej výšky. Nasledoval pád a smrť tohto jedinečného človeka.
Bola to tragédia. Tragédia nielen pre rodinu, priateľov a priaznivcov, ale i pre svetovú aeronautiku. Pozostalí odmietli ponuky na odpredaj patentu. Syn Ron vyštudoval za aeronautického inžiniera. Pracuje ako konštruktér aerspace company a cestuje po svete. Vo voľnom čase študuje otcove konštrukčné návrhy, upravuje ich a pracuje na ich realizácii.
Nakoľko Karol Ligeti sa preslávil ešte za doby socializmu, úspech “zradného emigranta” nebol v jeho pôvodnej vlasti ani spomenutý. Jeho sláva za železnú oponu neprenikla. Dokonca aj dnes len odborníci a veľmi málo ľudí na Slovensku vie o tomto svojom slávnom rodákovi. On mohol a ešte stále môže, v očiach sveta zviditeľniť Slovensko tak. Rád by sme týmto článkom upozornili ľudí, inštitúcie a organizácie, aby tento geniálny vynález a jeho tvorcu nenechali zapadnúť prachom.
Prvý výrobok Karola Ligetiho LIGETI STRATOS stojí v garáži jeho syna. Po dvadsiatich rokoch je funkčný a lieta. Tento unikátny lietajúci zázrak o dekády predstihol svoju dobou a ešte ani dnes sa k jeho elegancii a parametrom nikde na svete nič ani len nepriblížilo.
