P { margin-bottom: 0.21cm; }
Noc a temnota prepadli moje útroby.
Pocit úzkosti a strachu
zaodel celú moju bytosť.
Bytosť, ktorá stratila vieru.
Skrz naskrz prebodnutá bolesťou.
Pálivý a nehasnúci oheň,
ktorý spaľuje bezmocnú dušu.
Hodiny odbíjajú polnoc.
S vydeseným pohľadom,
sledujem každý tieň v mojom vnútri.
Načúvam clivým výkrikom hrdla,
ktoré nik nemôže počuť.
Schúlená,
bezmocná a vyčerpaná,
ležím na špinavej dlážke.
Alkohol už nedokáže zaplniť tie prázdne miesta.
Samota je moje druhé meno.
Prenasleduje ma,
zo dňa na deň
naberá na sile a spútava ma.
Nemôžem sa nadýchnuť.
Lapám po dychu,
no dusí ma ten hnilobný zápach.
Sloboda?
Neznámy pojem pre väzňa
vlastných myšlienok.
Spomienky ma vyzliekajú,
vyzliekajú donaha
a
s výsmechom na mňa ukazujú prstom.
Krok vpred,
je návrat do minulosti.
Zronená kolenačky prosím
a utiekam sa k niečomu,
čo mi vzalo posledné kúsky nádeje.
Zronená,
hľadám stratené a mŕtve.
