Lucia Štipčáková
Kedysi
Kedysi... Kedysi som mala kamaráta... kamaráta, ktorému som mohla zavolať v hoc akú hodinu... kedysi som mala kamaráta, ktorému som mohla povedať všetko.. kedysi som mala kamaráta, ktorý ma bol ochotný počúvať...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som zarytá milovníčka života, a teda všetkého, čo k nemu patrí.MIlujem dobrodružstvo, priateľov, zábavu a veľa ďalších vecí na našej planétke. Z článkov sa dozviete asi viac, teda myslím, že do nich vkladám celú svoju osobu "se vším všudy." Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Cestovanie
Nezaradené
Lucia Štipčáková
Óda na Rangera
„Čo mi dala vysoká škola? Štyri naštiepené zuby, posunuté 2 krčné stavce a rozbitú bradu, na ktorej mám jazvu dodnes, aha!“ Už sa neviem dočkať, keď takto začnem svoje historky rozprávať vnúčatám.
Lucia Štipčáková
XII. deň na Camine- Priateľstvo
„Otvorenosť a úprimnosť sú tie najväčšie dary, aké môžete druhému človeku ponúknuť.“ Túto myšlienku som mala vo svojom denníčku zapísanú ako jedinú z celého 12. dňa na Camine.
Lucia Štipčáková
Niekedy
Niekedy premýšľam, aké by to bolo... Niekedy sa pristihnem pri predstave... Niekedy neviem utíšiť smäd... Niekedy neovládnem svoju fantáziu... Niekedy je túžba silnejšia...
Lucia Štipčáková
IX. deň a Camine- Druhý dych
Keď som ráno zoskočila z hornej postele (totiž v tomto albergue nemali na poschodových posteliach rebrík), myslela som si, že som si zlomila oba členky. Prenikla ma v nich obrovská bodavá bolesť. Mohla som si hneď uvedomiť, že je to predzvesť môjho konca na púti...
Lucia Štipčáková
VIII. deň na Camine- Prebudenie
Deň ako každý iný. Deň ako každý iný? Opäť kráčam sama, veď to som aj chcela, preto som sa vydala na túto púť sólo. Ľudia okolo sa striedajú a ja som sa naučila kráčať cez bolesť. Celú noc som sa budila na bolesť v nohách. Hneď počas prvých ranných krokov ma doprevádza moja verná kamarátka bolesť.
