Pre tých čo nie sú celkom v obraze by som chcel v stručnosti načrtnúť systém ako to s bielymi koňmi funguje: Eseročka získa peniaze: platba vopred, úver, vklad na zhodnotenie... Tieto peniaze sa bleskovo prevedú na inú firmu, minú, použijú, čokoľvek. Nuž a zostáva len holá firma bez majetku. Potom sa nájde „biely kôň": nejaký alkoholik, feťák, bezdomovec, to je jedno, ktorý dostane pár šupov a zadĺženú firmu „kúpi". A všetko je "legálne". Bývalý majiteľ firmy chodí s úsmevom od ucha k uchu, fajčí marlboro, pije škótsku, vozí sa na miliónovom aute, visia na ňom krásne ženy, kúpe sa v Karibiku, a veriteľom s kľudom Angličana drzo do tváre šplechne, že on už s tým nemá nič spoločné, nech si idú vymáhať svoje peniaze od toho chudáka, teda od nového majiteľa; ktorý nemá ani vlastný ruksak.
Veriteľ v zúfalstve, samozrejme ak to prežije a nevymožiteľný dlh ho nezruinuje, si odpíše v účtovníctve nevymožiteľnú pohľadávku, čo mu zníži daňový základ a tým platí menej daní. Inak povedané, štát v podstate preberá na seba vytunelované peniaze a to vo forme nižších daní, ktoré potom musí naháňať niekde inde. Samozrejme na škodu bežných daňových poplatníkov, súkromnej sféry.
Nuž a predstavte si, že je úplne prirodzené, ak polícia odmietne trestné oznámenie, či zastaví trestné stíhanie pre trestný čin zavineného úpadku, alebo marenia konkurzného konania ku ktorým v takých prípadoch zjavne dochádza. A ako to odôvodňuje? Napr. tým, že nebol zistený úmysel spáchať trestný čin! A keby len to, tzv. orgány činné v trestnom konaní ani len nezdôvodnia na základe čoho dospeli k takémuto „nálezu", že páchateľ nemal úmysel spáchať trestný čin.
A treba povedať, že to od nich ani nikto nežiada, nikto na nich netlačí aby to zdôvodňovali. Prokurátorom to vyhovuje, lebo nemusia riskovať neúspech na súde. Predsa len, je rozdiel žalovať spáchanie jednoduchej krádeže či primitívneho pytliactva rýb a je rozdiel žalovať zavinený úpadok. Znamená to, že rozhodnutie, či sa bude stíhať, alebo nie, je na uvážení jedného dvoch jedincov. Šialené? Nie, pravdivé. Takéto orgány daňový poplatník musí vyživovať.
Avšak absolútna komédia je, ak sa preruší trestné stíhanie pre podvodný úpadok s čarovnou formulkou: „páchateľ je neznámy". (Odborne sa to označuje tak, že sa „nepodarilo" zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe). Tu sa dvíha asi každému adrenalín do život ohrozujúcej koncentrácie, lebo snáď každá firma má majiteľa, konateľa, štatutára. Či nie? Ako môže byť v takýchto prípadoch páchateľ neznámy?! Ale hlavne že sa po akože „neznámom" páchateľovi akože vyhlasuje pátranie.
Vyšetrovatelia a prokurátori zďaleka takto nerozmýšľajú len pri týchto trestných činoch. Tieto orgány celkovo nemajú radi komplikované trestné činy, u ktorých nemajú istotu, že ich odklepne aj súd. Preto, ak sa dá, v prvom rade sa snažia dôvodnosť trestných oznámení takéhoto druhu už v zárodku spochybniť. Na to majú rôzne finty, zaužívané dôvody, a čarovné formulky, ktoré sa v polícii a na prokuratúre prenášajú zo starších kolegov na mladších, neskúsenejších. Jednoducho najpodstatnejšou vecou je často krát vytvorenie si priestoru k ich odloženiu, odprataniu veci zo sveta. Čiarkový systém k nim nie je príliš naklonený, aby si mohli dovoliť riskovať prípadné prehry na súde ak to nie je nevyhnutné.
Ja len dúfam, že ak si policajti a prokurátori po novom na niečo pripíjajú, nepoužívajú pri tom na miesto na zdravie: "na biele kone!"...
Za OZ Marcel Burkert
