- "Stop alibizmu - Has, aj čo ťa nepáli", je občianske združenie, ktoré chce v 1. rade nabádať občanov SR k spoluzodpovednosti za pomery v spoločnosti. Na blogu SME do 2015 VIP postavenie a od 11.2.2022 mimo výber. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, 10 ciest z bludného kruhu, Polícia a SIS s.r.o., Spravodlivosť a právo s.r.o., Bankroty, úpadková kriminalita, Osobnosti alibizmu, Nevoličom alibistom, Spoločnosť, Rómska otázka, Islam, Platy učiteľov a policajtov, Školstvo, Zdravotníctvo, Životné prostredie, Štátna ochrana pytliakov, Environmentálna kriminalita, Ekonomika, Dôchodcom, Ostatná štátna správa, Bratislavsko, Klamanie na pive, Ochrana spotrebiteľa, O združení, Rusofilom
Minimálne občanom bratislavskej Dúbravky, bilbordový vizuálny smog, pokiaľ ho spoluvytvárajú ich politickí favoriti, zjavne nevadí. A nevadí im ani v takom prípade, ak tomuto smogu pred tým títo politici vojnu vyhlásili.
Tento článok venujem všetkým riaditeľom a vedúcim najrozličnejších inštitúcií na Slovensku (tak verejným ako aj súkromným), tým vedúcim pracovníkom, ktorí svojím prístupom k jednému z najzákladnejších potrieb človeka ponižujú a urážajú občana tejto republiky, dehonestujú ho a ukazujú pred svetom našu nekultúrnosť. O čo ide:
Na verejnej besede s Dúbravčanmi, ktorá sa uskutočnila 31.7.2014, starosta Ján Sandtner všetkým prítomným priblížil, ako funguje komunálna politika v Bratislave.
Bratislavský magistrát je po dlhé roky exemplárnym príkladom palermsko- moskovského typu bačovania vo verejnom sektore. Permanentné zvaľovanie viny na predchodcov, nevýhodné a hlavne nevypovedateľné zmluvy, rozbité cesty a chodníky, či železničná stanica ako tromfové eso v marketingu turistického ruchu. Do zhubného vládnutia mesta sú cez poslanecké figúrky namočené choboty významných oligarchov, či členov vlády a parlamentu.
Dnes ráno o 7:15 som po jednej z hlavných ciest mesta vyrazil do obchodu. Na ceste už bola cca 7 centimetrová vrstva snehu, ale žiadne stopy po pluhovaní a solení tam neboli. Žiadne stopy po údržbe som nenašiel ani keď som preťal ďalšiu z dominánt mestskej dopravy - Bajkalskú z Vajnorskej.
Po revolúcii 1989 som bol prvý krát za „železnou oponou"; na nákupoch, alebo lepšie povedané: obhliadke obchodov v Rakúsku. Okrem potupných oznamov na niektorých výkladoch: „Slováci nekradnite!", nás pred vstupmi do obchodov vítali mladé dievčiny, na stolíku mali poukladané balíčky s kozmetikou, ktoré nám strkali do ruky so slovami „Dostanete zadarmo..." Balík som mal v rukách, v hlave sa mi premietal film, ako sa ráno sprejujem s Rakúskou voňavkou a v tom ma do reality vrátili slová dievčiny, ktorými dokončila vetu „...zadarmo parfum, keď si kúpite značkové mydlo, toaletnú vodu a krém na ruky, teraz v akcii". Kto to vtedy nevidel, neuverí, koľko Slovákov namiesto poďakovania a vrátenia balíka vyťahovalo vtedy z peňaženky šilingy, alebo doláre. Lenže nič sa nezmenilo; len formy sú iné. A hlavne, nemusíme sa už o tom chodiť presviedčať do Rakúska. Stačí zostať doma.
V tieni krízy a iných politických hier, káuz a trápností sa v takmer intímnej tajnosti, bez zbytočných tlačových besied, publicity a bez verejnej diskusie pripravuje akcia, ktorá v novodobých slovenských dejinách ťažko nájde obdobu. Jej finančný potenciál je len odvarom nášho podielu v eurovale, či dokončení všetkých úsekov diaľnice od Žiliny do Košíc. Jej opodstatnenosť je viac ako diskutabilná, prínos takmer nulový. Pretože je lepšie veci predchádzať ako 100 rokov liečiť príznaky postkomunistickej opice, zoznámte sa s vlkom v rúchu baránkovom.
Od včera stojí 15 minútový lístok na mestskú dopravu v Bratislave 70 centov. Teda pre lepšiu predstavu: v starých korunách stoja každé 2 minúty 15 minútovej jazdy aj so státím na medzi zastávkach cca 3 koruny. Takto nejako si Dopravný podnik mesta Bratislava, a možno aj jeho magistrát, predstavujú jednu z ciest k zvyšovaniu podielu verejnej dopravy a obmedzovaní automobilovej dopravy v Bratislave, ktorá navyše, čo sa týka budovania cyklistických chodníkov sa nachádza na chvoste metropol EÚ a možno aj v jej širšom okolí.
