Ak poľovník na jednu povolenku na lov na čierno uloví hoci aj 5 jeleňov, a pri prevoze šiesteho, plombou neoznačeného a do povolenky nezapísaného, ho skontroluje hliadka polície, trestným činom to spravidla nie je. Podľa viacerých expertov prokurátorov a polície ide len o neoprávnenú manipuláciou so zverou na ktorú odstrel bola vydaná povolenka. Poľovník tak maximálne príde o právo legálne poľovať. Trestné stíhanie mu však takmer so 100%-nou istotou nehrozí. A ak, tak je len otázkou času, kedy bude zastavené. Stačí ak použije primitívnu účelovú obranu a povie, že si zabudol doma plombu a pero. To, že s z neoznačenou zverou manipuloval aj keď to zákon o poľovníctve zakazuje, to je vedľajšie. (Podrobnejšie som na to už poukazoval v článku "Chráni prokuratúra pytliakov z radov poľovníkov?"). Na čo chcem teraz v tejto súvislosti poukázať je to, či toto nie je zjavnou diskrimináciou voči všetkým nie rybárom a nie poľovníkom, ktorí boli v minulosti odsúdení aj za drobné pytliactvo, spočívajúce napr. v prisvojení si zrazeného zajaca poľného. Pritom čl. 12 Ústavy SR hovorí, že ľudia sú si v právach rovní.
Spomínali sme vlastnícke právo a „právo rovnosti". Vezmime si ešte ďalšie práva: Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Ak niekto úmyselne poškodí nejakú kultúrnu pamiatku nebude trestne stíhaný ak činom nespôsobí škodu, ktorá by prevyšovala hodnotu 266 Eur. Ako k tomu príde napr. človek v hmotnej núdzi, ktorý nelegálne ulovil rybu v hodnote 5 Eur a bol za to odsúdený? Týmto nechcem zľahčovať, ospravedlňovať a už vôbec nie nabádať neoprávnené zásahy do práva poľovníctva a rybárstva, len poukazujem na to, že tento štát si právo poľovníctva a rybárstva váži viac ako právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva?
Ešte väčšia zvrátenosť je to, že tento štát chovné ryby a bežnú chovnú poľovnú zver, ktorá sa loví vo veľkom (lebo najprv sa prikrmuje a potom je premnožená) chráni viac ako živočíchy a tiež rastliny, ktoré sú ohrozené vyhynutím. Ak sa niekto previní proti ochrane ohrozených druhov rastlín a živočíchov, nebude trestne stíhaný kým nespôsobí škodu prevyšujúcu 2.660 Eur. Viď §§ 125, 305 Trestného zákona. U pytliactva sa trestnosť začína od škody 0 Eur.
Niekto môže namietnuť: veď je tu aj tzv. farmársky zákon, na základe ktorého sa tiež trestne stíhajú osoby, aj keď napr. z poľa ukradnú len pár kilo zemiakov. Áno, lenže pytliactvo vo všeobecnosti pácha iná štruktúra páchateľov. U nich na rozdiel od skôr prv spomínaných oveľa častejšie prichádza do úvahy uloženie aj iných trestov než len trestu odňatia slobody, a to aj: peňažný trest, prepadnutie veci (lovnej zbrane, rybárskeho náradia...), alebo trest zákazu činnosti. Poľovníci a rybári na rozdiel od farmárov pestujúcich zemiaky a kukuricu v blízkosti obydlí dlhodobo sociálne odkázaných spoluobčanov nie sú vo všeobecnosti bytostne odkázaní na trestno-právnu ochranu bez ohľadu na výšku spôsobenej škody.
Pokiaľ viem, nikde v Európe sa polícia, prokuratúra a súdy nezaoberajú drobným pytliactvom, kde dochádza k menším, ako malým škodám. (Navyše v Európe sa bežne pytliactvo na bežnú poľovnú zver a chovné ryby aj vo väčšom rozsahu nepovažuje za environmentálnu trestnú činnosť, ale len za majetkovú). Je to luxus, ak tieto orgány sa z nie zanedbateľnej časti musia vybíjať, vo svojom zdĺhavom a komplikovanom systéme konaní, na veciach, ktoré sú v iných krajinách majetkovými priestupkami, ktoré majú oveľa rýchlejší a účelnejší režim vybavovania. Je to luxus na úkor riešenia závažnejších prípadov, napr. odhaľovania nelegálneho obchodovania s chránenými druhmi živočíchov a celej rady iných, nie umelých trestných činov. Ochrana pomerne ľahko obnoviteľnej chovnej zveri a rýb (kde na obnovu často krát stačí obmedzenie nadmerného lovu) by mala byť v prvom rade na pleciach poľovných a rybárskych stráží, poľovníckych a rybárskych loby, nie na pleciach štátu, zneužívajúc alebo využívajúc tak na ochranu svojho práva (alebo aj biznisu?), bez ohľadu na výšku škody, políciu platenú daňovými poplatníkmi.
Marcel Burkert
