Ako sa na slovenského premiéra patrí, ten perlí najviac: Na otázku prečo na Slovensku policajná razia ešte nemierila na najvyššie miesta v politike odpovedá na niečo úplne iné, na úplne inú otázku, samozrejme podľa vlastného výberu, konkrétne: či je vhodné vstupovať svojimi vyjadreniami do vnútorných procesov iných krajín.
Ale ak s tým jeho voliči nemajú najmenší problém, nedá sa s tým nič robiť.
Na budúce nech novinári položia pánovi premiérovi radšej inú otázku, nie tú, na ktorú chcú práve odpoveď. Možno sa takto skôr dožijú odpovede na to, na čo sa ho chceli pôvodne opýtať.
Poďme k vyjadreniu nášho, v súčasnosti druhého najsilnejšieho politika - Roberta Kaliňáka, staronového ministra vnútra, na vyššie položenú otázku: Citujem: „Poradca premiérky bol zatknutý aj u nás... Slovenské médiá kladú malý dôraz na prípady, keď príslušníci organizovaného zločinu dostanú na súdoch 25 rokov..."
Ohliadnúc od toho, že v Česku nebola zatknutá poradkyňa premiéra, ale šéfka jeho kancelárie, čo je o dosť významnejšia funkcia, a aj ďalšie "lastovičky", pán vicepremiér si buď úmyselne na drzovku, alebo úplnou náhodou a s detskou nevinnosťou a titulom JUDr. mieša pojmy, ktoré zďaleka nie vždy sú jedno a to isté: "organizovaný zločin" a "kriminalita bielych golierov". A na Slovensku to platí zvlášť. Lebo u nás medzi zatknutými za organizovaný zločin nikdy nefiguroval žiadny bielo goliernik, teda významnejší politik, či politický nominant, a už tobôž nie vládnej koalície, alebo nebodaj pravá ruka premiéra.
Presvedčivo pôsobia aj slová nášho prvého apolitického policajného prezidenta Tibora Gašpara: „Snažíme sa pôsobiť v každej sfére vrátane vysokej politiky a chcem ubezpečiť všetkých, že ak by bolo dôvodné zakročiť, tak to urobíme"... Akurát že v tej vete chýba slovíčko "okrem" (vysokej politiky) a pred "urobíme" chýba nejaká častica.
V tomto smere veľmi nezaostávajú ani niektorí naši opoziční politici. Kým Béla Bugár sa nám snaží nahovoriť, že na Slovensku pre takéto policajné zásahy nie sú dôvody, Lucia Žitňanská si to asi nemyslí, keďže si želá, aby na rozhodujúcich pozíciách polície a prokuratúry boli ľudia, ktorí sa neboja a majú vôľu plniť svoju rolu bez ohľadu na to, o koho ide. Naozaj zaujímavé. Ale nie menej zaujímavé je aj to, že ako členka vlády a ministerka spravodlivosti, po vzore svojich predchodcov, neurobila ani ona, pokiaľ viem nič pre to, resp. netlačila na to, aby tieto zložky boli odpolitizované. A to počnúc ministrom vnútra a generálnym prokurátorom, ktorí sú od vzniku samostatnej SR hračkami v rukách tých, bez ktorých by sa k týmto funkciám nedostali. Nevyvíjala v tomto smere aktivitu, lebo aj ona bola, nič viac nič menej, žiaľ len a len politickou nominantkou a zrejme nechcela riskovať svoju kariéru nejakou neuváženou "prehnanou aktivitou". Alebo sa mýlim? Rád by som sa mýlil. Jej iné zásluhy jej neupieram. Pri tom jej nechcem krivdiť, lebo takúto aktivitu doposiaľ nevyvinul žiaden významnejší politik.
Akým iným spôsobom sa dá naplniť jej a tiež naše želanie? Snáď nie tým, že na čele generálnej prokuratúry nebude nominant Smeru - Čižnár, ale nominat inej, od sponzorov „nezávislej" politickej strany alebo strán. Toto sotva môže byť receptom na boj proti korupcii. A tobôž nie na Slovensku.
Ako vrchný prihrievač vlastnej polievočky sa pri tejto príležitosti zaskvel Daniel Lipšic. Podobne ako súčasný policajný prezident aj on sa nám snaží nahovoriť, že za jeho riadenia polície, resp. ministerstva vnútra, mala polícia rozviazané ruky. Ak je to tak, nech sa pán Lipšic konečne vyjadrí k veciam uvádzaným v článku Alibista Daniel Lipšic http://burkert.blog.sme.sk/c/288485/Alibista-Daniel-Lipsic.html. Bol k tomu už niekoľko krát vyzvaný. Doposiaľ márne.
Dosť zásadná otázka: Prečo ho k tomu, aby tak urobil, netlačia aj naši politici, či už jeho kolegovia zo strany alebo politickí súperi, ak už im tak všetkým ide o to, aby polícia mala rozviazané ruky??? To je otázka na domácu úlohu pre tých, ktorí si myslia, že najväčším problémom pre Slovensko je Robert Fico.
Za OZ Marcel Burkert
