Osobne neviem ani o jednom významnom bývalom alebo súčasnom politikovi, ktorý by od vzniku nášho korupciou a rodinkárstvom prešpikovaného štátu bol čo i len obvinený za trestný čin spáchaný v súvislosti s jeho verejnou funkciou, resp. jej zneužitím. A to na Slovensku máme okrem úradu kriminálnej polície Prezídia PZ a jeho cca 50 odborov na nižších úrovniach aj 2 vysoko špecializované úrady na boj so zločinnosťou o sile cca 500 až 700 pracovníkov! Akoby všetci tí podozriví, vrátane ďalších priamych účastníkov na rabovaní verejných zdrojov, ktorých určite nie je málo, vzhľadom na tú hromadu káuz, resp. sofistikovaných megakrádeží, mali lepru, keďže polícia a prokuratúra sa ich neopovážila za celé tie roky ani len dotknúť. Samozrejme, aj súdnictvo je v tomto dôležité, ale to by sa pod tlakom náležite a dôsledne fungujúcej polície a prokuratúry skôr alebo neskôr muselo prispôsobiť a spolupôsobiť na správnej veci.
Preto by som konštatovanie z názvu článku ešte rád spresnil a rozšíril (keďže názov nemôže byť na 4 riadky): Čím menej apolitická, alibistickejšia, zbabelejšia, nečinnejšia, neschopnejšia, ťažkopádnejšia polícia a prokuratúra, tým viac si trúfajú a dovoľujú postaviť sa proti zákonom nie len tí, čo priestupok alebo trestný čin ešte v živote nespáchali, ďalej menší a väčší páchatelia priestupkov a trestných činov, ale najmä tzv. biele goliere, ako koruna neporiadku v štáte. A analytikom polície a jej vedeniu by som zároveň chcel položiť otázku: Má polícia vedomosť o prípadoch, resp. koľko eviduje takých prípadov, kde by bola vyvodená trestná zodpovednosť formou odsudzujúceho rozsudku, alebo bol aspoň spracovaný návrh na zbavenie imunity poslanca NR SR za účelom jeho trestného stíhania v súvislosti s výkonom jeho funkcie, alebo spracovaný návrh na podanie obžaloby voči nejakému členovi vlády, štátnemu tajomníkovi, či inému vysokému štátnemu úradníkovi v súvislosti s výkonom ich verejnej funckie?
Dodnes som si uchoval zo školy jeden zošit, z predmetu kriminológia, kde mám zaznamenané slová učiteľa, hovoriaceho o tzv. teórii rozbitých okien, poukazujúceho na to, že zločinnosť, vrátane zločinnosti bielych golierov je len zákonitým následkom neporiadku v štáte. Je do veľkej miery následkom toho, že tolerujeme „rozbíjanie okien" nie len vo svojom okolí, ale aj u politikov, ktorí paradoxne majú slúžiť spoločnosti, resp. sú za to platení daňovými poplatníkmi. Hovoril, že zločinnosť je v nemalej miere zapríčinená dlhodobým „nezasklievaním rozbitých okien".
Dnes po takmer dvoch desaťročiach, sú tieto slová ešte viac aktuálne. V našej krajine neobmedzených možností vysoko podivného obohacovania sa a neuveriteľného zvýhodňovania úzkych skupín, sa sotva život zmení k lepšiemu, či už po stránke rešpektovania práva, stránke hodnotovej, alebo hospodárskej, kým k bielym golierom bude spoločnosť, na čele s políciou a prokuratúrou, pristupovať s rukavičkami.
Podľa môjho názoru, akonáhle by bola vyvodená prvá trestná zodpovednosť voči významnejšiemu politikovi, ktorý využil, resp. zneužil svoju funkciu na svoje vlastné obohatenie, alebo obohatenie či zvýhodnenie niekoho iného vo väčšom, nehovoriac o veľkom rozsahu, či už priklepnutím zákazky bez riadneho výberového konania, preplatením zjavne nadhodnotených poskytnutých služieb alebo tovarov, prihratím bytu a pod. atď. právna disciplína, právne povedomie a rešpektovanie zákonov by v tomto štáte narástlo v priebehu jedného týždňa minimálne o 200%. Ak by sa to týkalo politika strany, ktorá by bola v danom čase ešte pri moci, to číslo by sa zdvojnásobilo. K ďalšiemu výraznému nárastu by došlo po každom ďalšom inom odsúdení osoby s politickým pozadím zodpovednej za zásadné porušenie alebo zanedbanie povinností pri správe štátnych finančných prostriedkov a majetku, či zjavne nezodpovedné konanie alebo opomenutie pri ich spravovaní pri ktorom by štát utrpel väčšiu škodu.
Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 až 50 miliárd ročne. Napr. podľa bývalého britského ambasádora na Slovensku je miera korupčného predraženia verejných objednávok a iných vecí 20 až 30 percent. Pri ročnom finančnom objeme obstarávaní za sto miliárd teda odhadovaná korupcia predstavuje 20 až 30 miliárd. Keby štát mal "len" takúto sumu k dispozícii mohol byť zachrániť kolabujúce zdravotníctvo a penzijné systémy. A to je suma ktorá by takto bola navyše len za jeden rok.
Z toho by malo jasne vyplývať ako dôležité je mať skutočne apolitickú políciu a tiež prokuratúru, ktoré by nemali žiadne zábrany trestné stíhať kohokoľvek, trebárs aj ústavného činiteľa, ak sú na to dôvody.
K tomu by im potom snáď mohlo dopomôcť aj nové ustanovenie/a v Trestnom zákone, keď už, ako sa zdá, polícii a prokuratúre za tie dlhé roky nikdy nebolo dosť dobré na stíhanie bielych golierov ustanovenie o trestnom čine Machinácie pri verejnom obstarávaní...:
"Poskytnutie (značného) zvýhodnenia v rozpore s verejným záujmom"
"Kto v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a inými predpismi o nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom vo väčšom rozsahu poskytne inému zvýhodnenie (ktoré je v rozpore s verejným záujmom) pri čom opomenie iných, do úvahy prichádzajúcich uchádzačov, alebo týmto neposkytne rovnakú šancu uchádzania sa o poskytovaný produkt alebo službu ako poskytol vybranému uchádzačovi, potresce sa..."
Čo je verejným záujmom, to by mohlo byť priamo zadefinované aj v Trestnom zákone, keďže orgány činné v trestom konaní majú zjavné zábrany vychádzať z definícií, ktoré sú definované v príslušných predpisoch, na ktoré sa Trestný zákon odvoláva:
"Verejným záujmom je, aby verejne činné osoby zhodnocovali zverené verejné financie a majetok v maximálne možnej miere zodpovedajúcej aktuálnemu vývoju na trhu. Pri zadávaní zákaziek, predaji, alebo prenájme verejných hodnôt sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ako to stanovuje zákon o verejnom obstarávaní. Pri pochybnostiach, či verejné financie alebo majetok boli takto zhodnotené, sa do konania priberie znalec."
Marcel Burkert
