napr. prijímanie alebo poskytovanie úplatku, oznámiť to orgánu činnému v trestnom konaní. Ak to nevie bežný občan, dá sa to pochopiť. Ak to nevie bežný policajt - budiž, aj keď to v poriadku nie je. Ale ak samotným pracovníkom a predstaviteľom úradu boja proti korupcii policajného prezídia netrhalo alebo netrhá žily to, čo sa stalo v prvej polovici októbra 2011, tak to už je vážny dôvod na vážne zamyslenie. Dokedy dovolíme politickým stranám ovládať políciu a tým aj orgány činné v trestnom konaní? Alebo lepšie povedané: orgány, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní. Myslím tým činné tam, kde je to najviac zapotreby. Teda u podozreniach z najväčších kšeftov. Už 20 rokov je to presne naopak. A tomu nasvedčujú aj nasledujúce skutočnosti:
Ak si pozriete stránku úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru tak medzi prvými oznamami tam nájdete tento:
„Je potrebné zdôrazniť, že v súčasnej dobe platná právna úprava, ukladá povinnosť každému, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie o spáchaní týchto trestných činov oznámiť to orgánu činnému v trestnom konaní."
Pri ňom je ďalej tento oznam:
„Na účely trestnoprávnej úpravy sa úplatkom rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok."
A potom sú tam odkazy na to, čo sa považuje za korupciu:
V jednoduchosti povedané, v prvom rade je to: prijímať, žiadať, alebo nechať si sľúbiť úplatok pre to, aby mi stálo za to, porušiť svoje povinnosti vyplývajúce z môjho postavenia. V druhom rade je to poskytovať, alebo sľúbiť úplatok inému aby konal tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce z jeho postavenia.
A teraz si spomeňme na to, čo sa stalo v súvislosti s hlasovaním o Eurovale:
Pri prvom hlasovaní o ňom tento schválený nebol a zároveň bola vyslovená nedôvera vláde. Táto vláda následne stanovila druhé hlasovanie o Eurovale. Medzi tým, alebo už pred tým, došlo ku konaniu ktorého znaky sú obsiahnuté v Trestnom zákane vzťahujúce sa na korupciu:
Niekto poskytol niekomu niečo, aby ten niekto konal podľa jeho objednávky - zahlasoval za Euroval. Alebo z opačnej strany: niekto žiadal, alebo si nechal niečo sľúbiť - a to predčasné voľby a teda nemalú možnosť prevziať moc v štáte a rozdávať lukratívne štátne alebo verejné funkcie a všetko čo s nimi súvisí v prípade, ak by tomu, alebo tým, čo po predčasných voľbách prahnú, ich výsledok dovolil zostaviť novú vládu.
Ako už bolo vyššie uvedené, úplatkom sa nerozumie len vec, ale aj plnenie nemajetkovej povahy.
Čo sa týka porušovania povinností vyplývajúcich z postavenia toho, kto o úplatok žiadal alebo si ho nechal sľúbiť:
Ústava SR jasne hovorí o tom, že poslanci, nie že by mali byť, ale že sú zástupcovia občanov. To znamená, že musia nimi byť a tiež to, že nie sú zástupcovia politických strán, ktoré im pomohli do parlamentu, ale výlučne len zástupcovia občanov. Ďalej čl. 73 ods. 2 Ústavy hovorí, že poslanci vykonávajú mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
Každý v tomto štáte mohol na vlastné oči vidieť či na vlastné oči počuť, čo sa na Slovensku udialo v októbri 2011. Skutočnosti nasvedčuje tomu, že poslanci strany Smer do jedného konali v rozpore s Ústavou SR. Najprv sa všetci hlasovania o Eurovale zdržali, a o dva dni za neho zhodne zahlasovali. Jasná kalkulácia, žiadne hlasovanie podľa svedomia a presvedčenia, ale čisto podľa príkazu. V prvom aj druhom prípade.
Ide už "iba" o to, aby nezávislý súd toto zjavné podozrenie z korupcie potvrdil, alebo vyvrátil. Ale to by sme tu najpr potrebovali mať v polícii orgány činné v trestnom konaní, nie obhajovaní tých najväčších páchateľov korupcie a hospodárskej kriminality. Už roky.
Marcel Burkert
