Verejný činiteľ, ktorý hoci aj v nepriamom úmysle zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, potrestá sa odňatím slobody na 2 až 5 rokov. Odňatím slobody na 4 - 10 rokov sa páchateľ potrestá ak spácha čin porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovej funkcie. A ďalej:
Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že využije niečí omyl (v danom prípade pôjde "len" o neznalosť daňových poplatníkov) a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky. Áno, čítate správne - malú škodu. T.j. 266 eur. (Predpokladám, že cudzím majetkom sú aj financie s ktorými nakladajú jednotliví ministri). Toľko zákon.
To všetko ale stále na Slovensku neplatí, ak ste napr. ministrom vnútra a oberiete o peniaze nie jedného poškodeného ale hromadne všetkých daňových poplatníkov a nie v malom rozsahu ale vo veľkom.
Tak si to skúsme spočítať, koľko minister vnútra SR prihral do kešene svojmu kamarátovi - Robertovi Pintérovi - dnes riaditeľovi umelo vytvorenej sekcie s veľavravným názvom: „Sekcia hnuteľného a nehnuteľného majetku": Len príjem obdarovaného je 3.124 Eur, čo činí 37.488,-Eur ročne. K tomu prirátajme vianočné a iné "zaslužené" a "odôvodnené" niekoľkotisícové odmeny na ktoré sa môže ako generálny riaditeľ šéfujúci (aj) policajtom istotne tešiť. Ak by bol len občianskym zamestnancom a "len" riaditeľom odboru (hnuteľného a nehnuteľného majetku) s nezapočítanými 13 rokmi praxe v civilnom a súkromnom sektore, ten príjem by bol výraznejšie nižší. Predpokladám že minimálne o polovinu. Koľko potom v takom prípade táto "sumička" hoci len za jeden rok presahuje v úvode spomínaných 266 eur?
Pán Pintér bude iste veľmi vďačný a morálne zaviazaný svojmu darcovi funkcie. Veď až až do výmeny vlády sa bude môcť cítiť ako veľký šéf a hlavne bude tak zarábať.
Čo sa vlastne stalo?
Podľa môjho názoru medializované skutočnosti dosť jasne nasvedčujú tomu, že minister vnútra R. Kaliňák využil možno nie omyl ale určite neznalosť daňových poplatníkov (ktorí ani len netušia o koľko zo svojich príjmov, resp. daní ročne zbytočne prichádzajú tým, že zodpovední ministri, ako napr. Kaliňák, nerušia, ale vytvárajú umelé odbory, úrady a sekcie s množstvom umelých dobre platených funkcionárskych miest a miestečiek) a zároveň zneužil svoju právomoc k nepriamu obohateniu Roberta Pintéra ku škode daňových poplatníkov; aj keď pred svojim menovaním do funkcie verejne skladal na svoju česť a svedomie ústavný sľub o tom, že svoje povinnosti bude plniť len v záujme občanov, teda nikdy v záujme vyvolených.
Opisované konanie ministra vnútra určite nie je v záujme občanov. A dovolím si tvrdiť, že tento názor zdieľa aj prevažná časť voličov tej strany, ktorá p. Kaliňáka do funkcie ministra dosadila. Štýl výkonu jeho právomoci, resp. obdarovanie jeho kamaráta, s nulovou policajnou praxou, lukratívnou policajnou funkciou odporuje jeho zákonným povinnostiam a tiež odporuje základnému zákonu SR - Ústave SR. Je v príkrom rozpore s jej článkom 112 (sľub ministra o tom, že bude plniť svoje povinnosti v záujme občanov, a nie vyvolených). Pokiaľ je známe neexistuje totiž žiadna nezávislá analýza, ktorá by preukazovala nevyhnutnosť alebo aspoň potrebu a objektívnu opodstatnenosť zriadenia danej sekcie a tiež opodstatnenosť započítavania 13 ročnej civilnej a súkromnej praxe do policajnej - pre pána vyvoleného. (Ak nepočítame to, že by to mnohým príliš bilo do očí ak by podporučík riadil nadporučíkov, kapitánov, majorov, podplukovníkov a plukovníkov svojej sekcie). Zjavne išlo o dar na ktorý sa budú skladať daňoví poplatníci.
A nie len na to sa budú daňoví poplatníci skladať, ale aj na náklady na zriadenie zbytočnej sekcie a na jej chod (noví zástupcovia, nové sekretárky, nové kancelárie, nová zabezpečovacia technika, atď.), ktoré budú podstatne vyššie oproti tomu, ak by daný útvar bol len odborom. Takéto šafárenie by si Robert vo vlastných firmách nikdy nedovolil.
Ak je minister štatutárnym orgánom, resp. je zodpovedný, alebo spolu zodpovedný za účelné, hospodárne a efektívne nakladanie s financiami daňových poplatníkov pridelené jeho rezortu rezortu, potom sa ho týkajú aj ďalšie trestno-zákonné ustanovena ako: "Porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku" a "Sprenevera".
Skúsený právnik a ani orgán činný v trestnom konaní, opravujem obhajovaní, by nemal problém spochybniť trestnosť ministrovho konania, resp. naplnenie znakov skutkových podstát 4 načrtnutých trestných činov. Ale v právnom štáte by takýto minister s veľkou pravdepodobnosťou skončil nie len vo funkcii ale aj vo väzení.
Marcel Burkert