sú to „len“ myšlienky, ktoré predchádzajú činom; minimálne tým premysleným.
Ale poďme k jadru článku:
Tak ako sa počas 2. sv. vojny zbabelí československí kolaboranti postavili na stranu Nemcov po obsadení Československa, tak sa aj dnes, podobní, aspoň zatiaľ „len“ ideoví kolaboranti, stavajú na stranu Ruska.
U nich totižto vždy preváži ten ich „čuch“, ktorý ich nabáda byť za každých okolností na strane predpokladaných víťazov. Bez ohľadu na okolnosti, situáciu, bez ohľadu na morálku.
To jediné, čo ich zaujíma a motivuje je ich osobný prospech. Sú to takí „malí ľudia“…, ktorí sa len snažia z každej situácie maximálne vyťažiť. Pre svoj prospech, pre svoj úbohý osobný život, ktorý nikoho okrem nich nezaujíma.
Za každého režimu sa mať dobre. To je ich zmysel život. Preto je im jedno, kto koho napadol, kto je agresor a kto obeť. Je im jedno, že to, čo podporujú je amorálne, že to, čo podporujú sa nedá nijako ospravedlniť. Je im jedno, že podporujú vraždenie nevinných ľudí. A keď ich na to niekto upozorní tak vytiahnu tie svoje „argumenty“ a celú vec otočia – a to tak, ako im to vyhovuje.
Treba ich pochopiť..., lebo oni sa len za každých okolností pripoja k tomu, kto sa javí ako silnejší. Lebo oni sami sú veľmi slabí; neschopní vzdorovať propagande, neschopní postaviť za spravodlivosť.
Konajú rovnako ako tie deti v škole, ktoré namiesto toho, aby sa postavili proti tomu, kto šikanuje slabšieho, tak sú ticho, aby mali pokoj, alebo aby sa náhodou objektom šikany nestali aj oni. A niektoré z týchto detí (obdoba dospelých kolaborantov) sa ešte aj pridajú na stranu toho, čo šikanuje, lebo z toho šípia výhody – výhody pre nich samých; bez akéhokoľvek ohľadu na obete.
Také jednoduché to je… Títo "bojovníci za Kremel", za jeho „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine sú vlastne úbožiaci - úbožiaci bez sebavedomia, bez svedomia a bez vlastných názorov. Sú to len slovom bojujúci pešiaci. A navyše bojujúci zadarmo. Za "vodcu", za jeho spravodlivosť...
Títo, svojim spôsobom úbožiaci, si neuvedomujú, a ani si uvedomiť nemôžu, že Rozum, ak je pánom nad Citom, nad Svedomím, dokáže obhájiť, alebo ospravedlniť čokoľvek! Dokázal obhájiť aj také veci, ako masové vyvražďovanie Židov v koncentračných táboroch. Teda ospravedlniť, alebo aspoň zrelativizovať ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine do pozície nutnej špeciálnej operácie... je pre takýto Rozum hračkou. A prečo si to uvedomiť nemôžu? Lebo oni ten Cit, to Svedomie buď už nemajú, alebo ich ten ich prepestovaný vypočítavý Rozum ušliapal tak veľmi, že ich volanie už nepočuje.
Napísala: Lukrécia Tresová
Zverejnené s jej súhlasom.
Úvod, resp. perex, a posledný odsek doplnil Marcel Burkert.
Súvisiace články:
https://marcelburkert.blog.pravda.sk/category/sympatizantom-putina-a-socializmu/
