Našťastie ten pocit opojenia trval iba krátko takže som nemal problém vrátiť sa do reality bez ujmy na duševnom zdraví.
Ale k realite: Viaceré vety z Vášho listu vyzerajú ako pokrytectvo, alebo divadlo. Lebo za vec, za ktorú ste sa verejným listom p. Kuzminovej ospravedlňovali, ste nemohli ani len nepriamo; čo sa však sotva dá povedať o mnohých trestu hodných krokoch a činoch Vašich blízkych kolegov z vlády a iných nominantov strany, za ktorú sedíte v ministerskom kresle. Je toho dosť aj v druhej Ficovej vláde, čo vyžadovalo a vyžaduje tupú stranícku servilnosť, solidaritu, mlčanie, či "len" tichý súhlas len aby sa celá stavba Istôt nezrútila ako domček z karát a neboli ohrozené "vyššie záujmy".
Nehovoriac o tom, že:
Nebyť údajne skresleného prekladu tak by sa nič neudialo. Za následné urážlivé slová by sa Anastázii Kuzminovej mali ospravedlniť ich autori; pričom minimálne jeden sa ospravedlnil hneď po tom ako sa o chybnom preklade dozvedel.
Tie vyjadrenia boli pre dotknutú osobu určite nepríjemné, ale načo to dramatizovať alebo z toho robiť takmer národnú tragédiu? Zvlášť keď drvivá väčšina tých čo Anastáziu Kuzminovú pozná by ju mala rada aj keby preklad skreslený nebol. Okrem toho je známe, že zrejme neexistuje pozitívne známa osobnosť, ktorú by mali radi všetci ľudia (Váš pán predseda by o tom možno vedel rozprávať:-)
Občania SR uverili už oveľa väčším bludom ako spomínanému chybnému prekladu o vzťahu významnej olympioničky ruského pôvodu k Slovensku. Nechce sa tomu veriť, ale zdá sa, že ste im uveril aj Vy sám, ak o tzv. istotách, ktoré sa stali vývesným štítom vlády, ktorej ste členom, ste doposiaľ žiadny blog nenapísal.
Ak ste svojim listom nehrali divadlo, možno sa od Vás dočkáme aj iných ospravedlňujúcich listov venovaných nie jednej osobe, pre viac menej nezávažnú vec, ale desať tisícom , možno státisícom tých, ktorí sa činmi, aj tej vlády ktorej ste členom, cítia byť ochudobňovaní, zbytočne zadlžovaní, podvádzaní, alebo dokonca neraz nepriamo okrádaní. Dovolím si tvrdiť, že toto by mohol byť najväčší počin Vašej politickej kariéry, keďže vieme, že všetci politici sú voči kritike zvonku imúnni a tiež vieme, že ich neschopnosť sebareflexie, falošná stranícka solidárnosť, kolegialita a alibizmus majú veľkú, ak nie najväčšiu zásluhu na neblahom stave v akom sa Slovensko nachádza vo všetkých významných oblastiach.
Podľa mňa:
ste buď presvedčený o tom, že Ficove vlády neurobili nič za čo by sa mali občanom ospravdlňovať,
alebo Vaše alibistické mlčanie ospravedlňujete tým, že aj členovia tzv. pravicových vlád sa správali podobne a tak nie je dôvod správať sa inak.
Ilúzie o vplyve úspechov našich športovcov na zviditeľňovanie Slovenska
Nechcem ani Vám ani nikomu inému narúšať tieto ilúzie. Osobne by som len rád vedel, či po tom, čo napr. bieloruská biatlonistka získala 3 zlaté medaily v rade, sa Váš vzťah ako ministra zahraničných vecí k Bielorusku zmenil, resp. či tento štát tým vo Vašich očiach stúpol. Čo sa týka mňa, môj pohľad na Bielorusko sa týmto nijako nezmenil.
Som toho názoru, že Slovensko by oveľa viac, ako hoci aj 5 zlatých medailí z jedných ZOH, mohli zviditeľniť mnohé iné a zároveň oveľa jednoduchšie veci ako tie - dostať sa na tú úroveň, že budeme vedieť najlepšie behať, strieľať, hrať s pukom, veslovať, plávať a pod. Čo z toho, ak dajme tomu v štáte Severná Dakota sa skrze naše športové výkony dozvedia, že v Európe existuje aj nejaké Slovensko, ale na druhej strane naši najbližší susedia a mnohí iní Európania vedia aj bez našich športových úspechov, že vycestovať na Slovensko autom sa nemusí vyplatiť (ak sa ním chcú domov aj vrátiť), že korupcia je našim národným športom, že vymožiteľnosť práva je pri bode mrazu, že tzv. biele goliere sú v našom policajtom štáte chránené viac než tatranské medvede, že z našich národných parkov sme si urobili hospodárske lesy, že kam sa človek pozrie tam vidí smeti, alebo čierne skládky, množstvo neobrobených polí...
A takto by sme mohli pokračovať. Ale ešteže nás z reality občas vytrhnú hry a zábava. A politické divadielka.
Marcel Burkert
