Rozhodne nie. A to nie len vo vzťahu k bielym golierom, ale neraz aj vo vzťahu k "stredným rybám", ako sú napr. určití poľovníci, chovatelia exotických zvierat a pod. ku ktorým je prokuratúra zjavne úslužná, resp. jej postoj k nim je taký, ako keby išlo o chránené druhy osôb. Pritom čo sa týka chránených druhov živočíchov tieto chráni medzinárodný dohovor CITES, ktorého signatárom je aj SR a ich spoločenská hodnota je s chovnými rybami, na obranu ktorých sa postavila prokuratúra až na Najvyššom súde, neporovnateľná.
Možno preto si vyšetrovateľ dovolil v úvode spomínané pytliactvo vyhodnotiť tak, že pre nízku spoločenskú nebezpečnosť v ňom nejde o trestný čin, ale že ide o skutok, ktorý by mohol byť posúdený v inom ako trestnom konaní, napr. v disciplinárnom. A to Generálnu prokuratúru priam pobúrilo, keďže vec dotiahla až na Najvyšší súd. Pritom v celom zvyšku sveta sú takéto skutky „len" priestupkom, nie trestným činom, a už vonkoncom nie proti životnému prostrediu, ako sa to posudzuje u nás, lebo to tak chce poľovnícka a rybárska loby, aby svojej vášni - loveniu, dali patričnú vážnosť, aby vyzerala nie ako slabosť, či žiadostivosť (nechcem povedať "úchylka"), ale ako súčasť ochrany prírody. No a ak sa na prokuratúre nájdu nejaké spriaznené duše s podobným pohľadom na ochranu prírody, potom vznikajú takéto anomálie pri domáhaní sa spravodlivosti, hoci aj na Najvyššom súde, na jednej strane, a na strane druhej dochádza zo strany prokuratúry ignorovaniu trestno-právnej ochrany mnohých ohrozených druhov živočíchov. Zvlášť ak patria k tzv. „škodnej", ako konkurencii tejto loby. To je skúsenosť nie len moja.
Takáto je vo všeobecnosti pravá tvár prokuratúry; či už v boji proti bielym golierom, skutočnej hospodárskej kriminalite, alebo pytliactvu, kde navyše najčastejšie zabúda, že má konať z úradnej povinnosti a nečakať len alibisticky na oficiálne oznámenia. Z jej strany proklamovaný záujem bojovať proti poškodzovaniu prírody je len pláštikom. Pod ním sa schovávajú úzke záujmy. Veď ako ináč si vysvetliť, že sa vo všeobecnosti zameriava len na prípady, v ktorých predmetom záujmu je chovná zver, resp. chovné ryby? Akonáhle sú predmetom trestného konania vyhynutím ohrozené druhy šeliem, tu zrazu prokuratúra vo všeobecnosti postupuje, alebo vidí veci diametrálne odlišne. Povedal by som, že to hraničí so zneužívaním právomoci verejného činiteľa; ak ním rovno nie je.
Nižšie sa zmienim o pár trestných prípadoch, ktorých predmetom boli chránené šelmy, kde prokuratúra, s požehnaním tej generálnej, podľa môjho názoru nepriamo znemožnila, aby o nich rozhodol súd; resp. sprevadila ich zo sveta, alebo bez adekvátnych zdôvodnení v nich zastavila trestné stíhanie. Takéto prípady sa stávali minimálne do marca 2010. Generálna prokuratúra v nich bola požiadaná, aby preskúmala opodstatnenosť zastavení trestných stíhaní zo strán podriadených prokuratúr. Opodstatnenosť ich rozhodnutí však vo všeobecnosti vždy potvrdila. Pri tom však odignorovala mnoho proti argumentov a mnoho zásadných námietok poukazujúcich na nezákonný postup a na opomenutie viacerých zákonných ustanovení, ktoré ak by boli zohľadnené, tieto prípady by sa museli dostať na súd. Čo na tom, že Gen. prokuratúra je povinná sa vysporiadať s každou námietkou, resp. s každým argumentom zo strany toho kto napadá pochybný postup okresnej alebo krajskej prokuratúry?
Ak sa pod koberec zametajú takéto veci aj v súčasnosti, je to výzva pre kompetentných, aby konečne zjednali nápravu. Už dosť dlho pchajú hlavy do piesku a tvária sa, že všetko je v poriadku, len aby nedošlo údajne k ešte väčším škodám. Nech k nim jednorázovo hoci aj dôjde, ak sa na základe toho vec raz a navždy vyrieši. Z dlhodobého hľadiska to bude oveľa lepšie ako postupné vytrvalé devastovanie prírodného dedičstva, v tomto prípade vykynožovanie ohrozených druhov šeliem, po kúskoch, a tiež robenia si biznisu z ich trofejí.
Príklady boja proti pytliactvu na chránené druhy živočíchov zo strany prokuratúry, vrátane tej najvyššej:
1.
Po domovej prehliadke usvedčený páchateľ (z radov poľovníkov) sa vo svojej spontánnej výpovedi pod ťarchou dôkazov vyšetrovateľovi prizná k nelegálnemu odstrelu rysa. V neskoršej výpovedi však uvádza, že si pomýlili rok, kedy rysa (ktorého preparát mu bol nájdený pri domovej prehliadke) skolil. Vraj ho ulovil ešte v čase, keď nebol rys celoročne chránený... Aké vynaliezavé!
Čo iné ak nie podmastenie, alebo vrcholný amaterizmus, nechutný alibizmus, či ignorácia zákonov môže byť za postojom prokuratúry slepo uznávajúcim takúto lacnú účelovú obranu? Zvlášť ak je viac násobne upozornená na to, že nie len pytliactvo, ale aj nelegálna držba chránených druhov živočíchov je podľa Trestného zákona trestná. Minimálne nelegálna držba preukázaná bola. Okrem toho, ak by išlo o legálny odstrel, tento by bol zaevidovaný u príslušných subjektoch a držiteľ by ho vedel preukázať dokladom.
2.
U iného poľovníka boli pri domovej prehliadke nájdené 3 exempláre chránených živočíchov, medzi nimi mačka divá, ktoré patria medzi kriticky ohrozené druhy živočíchov a ktorých celková spoločenská hodnota predstavovala takmer 7.000 EUR (to len pre porovnanie k hodnote malých rýb ktoré riešil Najvyšší súd vyššie). Podozrivý k týmto živočíchom nepredložil jediný doklad, ktorý by preukazoval ich legálny spôsob nadobudnutia. Išlo teda o jasnú nelegálnu držbu chránených živočíchov, ktorá je podľa Trestného zákona trestná a k jej postihovaniu nás zaväzuje aj medzinárodná dohoda CITES.
Prokuratúra sa pri posúdení tohto prípadu zrejme inšpirovala obranou obvineného v tom predošlom prípade, keď skonštatovala: Nemožno len vyvodiť záver, že bol spáchaný trestný čin, pretože mačka divá bola do nedávnej doby ešte lovnou zverou, takže mohla byť ulovená aj legálne. Obvinený si len nesplnil zákonom uloženú ohlasovaciu povinnosť. Teda vzhľadom na nepatrný stupeň závažnosti tohto konania v takomto prípade nemožno hovoriť o trestnom čine. Bodka! Trestné stíhanie zastavené.
Čo na tom, že ak by skutočne išlo o legálny odstrel tak poľovníci sú povinní to doložiť dokladom o pôvode preparátu chráneného druhu živočícha vydanom obvodným úradom životného prostredia? A nie len to, takýto odstrel by bol zaevidovaný aj na lesnom úrade, tiež v príslušnom poľovnom združení, v povolenke na lov. Toto však prokuratúru zdá sa zvlášť netankuje! Alebo áno?
Nie je len mojou skúsenosťou, že prokuratúra v takýchto a podobných prípadoch je schopná obhajovať páchateľov lepšie než obhajcovia namiesto uvedomenia si, že plní úlohu žalobcu a že jedine súd má právo v tomto štáte rozhodovať o vine a nevine.
3.
Určitým nadržaným poľovníkom (určite nehádžem všetkých poľovníkov do jedného vreca) bažiacim po neobvyklej trofeji, ktorej nositeľa, opäť rysa, nie je ľahké v lese čo i len zazrieť, nie to ešte odstreliť, sa naskytne nezvyčajná možnosť odstreliť si ho v oplotenom objekte kam asi chudák „zablúdil" a kam ich predstavený objektu zavolal, ako odborníkov, lebo nik lepší na odchyt rysa ho v rýchlosti nenapadol. Samozrejme ho ani nenapadlo, že poľovníci vyplašeného rysa, ktorý na nikoho neútočil, bezdôvodne odstrelia.
Ako ale tento úchylný čin ospravedlniť!? To bolo jediné čo daných poľovníkov trápilo. Tak si povedali, že rys bol alebo mohol byť besný a v objekte mohol niekoho napadnúť. Takže "z bezpečnostných dôvodov" a v "krajnej núdzi", rysa surovo odbachli, aj keď tento sa nehýbal a nikoho neohrozoval. Čo na tom, že namiesto smrtiacej rany mohli pokojne použiť uspávaciu strelu? Nie. To by asi nebolo to pravé orechové. Okrem toho, pre nich asi znamená: mŕtvy rys - dobrý rys! Vždyť sráží vysokou...!
Záver:
Môžete hádať, či za tieto a mnohé iné podobné "kúsky"niekto niekedy niesol trestnú zodpovednosť. Jedno je však isté; že za malé ryby, v menšom ako v malom rozsahu, už niesli trestnú, nie priestupkovú zodpovednosť stovky osôb. Na týchto malých rybách sa prokurátori vyžívajú! Týchto majú gule riešiť.
Takto v kocke vyzerá "boj" proti proti pytliactvu a nelegálnemu obchodovaniu s ohrozenými druhmi živočíchov zo strany prokuratúry, na čele s tou generálnou.
Marcel Burkert
