ako sa v prospech vyvolených využívajú nie jednoznačné dikcie Trestného zákona a ako jednoducho môžu prokurátori, policajti, alebo ich nadriadení bez akéhokoľvek postihu mariť svoju úlohu verejného činiteľa, zneužívať svoje postavenie, funkciu, alebo ju dokonca zasvätiť obhajobe trestnej nedotknuteľnosti vyvolených, ak je to potrebné.
Ako bývalý policajt som bol svedkom viacerých prípadov, kedy závažnejšie podozrenia z trestnej činnosti boli orgánmi „činnými" v trestnom konaní, najmä prokurátormi, zahrané do autu, upratané z dosahu trestných súdov.
Ten posledný prípad, v ktorom sa ako policajt chcel angažovať, aby nebol zametený pod koberec, sa týkal pytliactva. Dopadlo to ale tak, že namiesto toho, aby bol poriešený pytliak poľovník (pre jasný trestný čin pytliactva), resp. aj prokurátor, ktorý zamedzil tomu, aby o veci rozhodol nezávislý súd, bol poriešený policajt, ktorý chcel prípad riešiť, teda v tomto prípade ja.
Nepomohlo ani to, že sa dopracoval k 2 rozsudkom súdov, ktoré vyvracali ten právny názor, na základe ktorého prokurátor odmietol danú vec riešiť v trestnom konaní, lebo na odlov bola vydaná povolenka. Súd logicky nepovažoval za oprávnený ten odlov, po ktorom si lovec nesplnil zákonné povinnosti, aby tento odlov zlegalizoval.
Nie je bez zaujímavosti, že doposiaľ nikto z policajného prezídia ani Generálnej prokuratúry neprejavil záujem o tieto rozsudky, ktoré by nepochybne mohli poslúžiť ako opora pri riešení podobných prípadov, ak by ich chceli určití prokurátori posudzovať len ako disciplinárne previnenia poľovníkov a nie ako trestné činy. Je to nebodaj preto, aby naďalej mohli pytliaci z radov poľovníkov v pohode unikať trestnému stíhaniu ak v ich aute je nájdená plombou neoznačená a do povolenky nezapísaná zver, alebo ide o zbabelosť kompetentných konfrontovať svoj "jedine správny právny názor" s týmito rozsudkami?
K veci:
Na prelome rokov 2009/2010 zodpovedný orgán činný v trestnom konaní, resp. obhajovaní, v Trenčianskom kraji, s následným tichým súhlasom Generálnej prokuratúry SR a Prezídia PZ, odmietol riešiť v trestnom konaní prípad, kde policajná hliadka pri cestnej kontrole našla v úložnom priestore vozidla, v ktorom sedel poľovník, ulovenú jelenicu, ktorá nebola označená plombou a tento úlovok nebol daným poľovníkom ani zapísaný do povolenky. Teda minimálne pokus pytliactva ako vyšitý, ak nie rovno ukážkové pytliactvo. Veď zákon okrem toho, že prikazuje označiť ulovenú zver plombou (ktorej konštrukcia vylučuje viacnásobné použitie) a zapísanie odlovu - úlovku do povolenky, prikazuje tiež nemanipulovať s neoznačenou zverou, pre prípad, že by si poľovník skutočne plombu zabudol doma alebo ju stratil.
Všetky tieto 3 povinnosti, ktoré boli do zákona o poľovníctve implantované ako nástroj boja proti pytliactvu, boli týmto poľovníkom nesplnené. No napriek tomu prokurátor vec vyhodnotil len ako neoprávnenú manipuláciu s oprávnene ulovenou zverou. „Veď na lov jelenice bola predsa vydaná povolenka! Tak aká neoprávnene ulovená zver?! Aké pytliactvo?!"
Áno, povolenka na odlov jelenice bola vydaná, ale logicky sa vzťahovala len na takú jelenicu, ktorá sa po odstrele označí plombou a zapíše do povolenky. Inak by poľovník mohol na jednu povolenku pokojne skoliť teoreticky aj 10 jeleníc, ak by ho na ceste z revíra nikto nikdy neskontroloval. A ak čírou náhodou aj áno, stále by sa mohol odvolať na vydanú povolenku a zodpovedné orgány nečinné v trestnom konaní by mu podľa všetkého spapali aj s navijákom účelovú obranu, že plombu nenasadil preto, lebo ju stratil... a odlov nezapísal preto, lebo doma zabudol pero...
Preto v januári 2011 boli oficiálne požiadaní:
1.
Generálna prokuratúra SR, resp. jej špecialistu pre oblasť pytliactva, o poskytnutie dvoch informácií:
- či eviduje prípady, poprípade koľko prípadov, v ktorých by bol obžalovaný zo spáchania trestného činu pytliactva poľovník, ktorý v rozpore so zákonom manipuloval s neoznačenou a do povolenky nezapísanou odstrelenou zverou, ktorú takto prevážal z miesta odstrelu, teda činu, a
- či eviduje prípady, pri ktorých by sa poľovník vyvinil z podozrenia z pytliactva, spáchaného na vyššie uvedenom skutkovom základe s použitím už vyššie spomínanej účelovej obrany.
Na tieto 2 protichodné otázky sme dostali len jednu odpoveď: a to, že takéto prípady gen. prokuratúra neeviduje. Či o nich aspoň vie, sme sa nedopátrali. Či sa odpoveď vzťahovala na prvú otázku, alebo na druhú, alebo na obe, to sme sa nedozvedeli. Ak sa záporná odpoveď vzťahovala aj na druhú otázku, z toho automaticky vyplýva, že prokuratúra postupuje voči pytliakom s povolenkami na lov nekompromisne, teda neuznáva účelové obrany. Tak to ale nie. Potvrdzuje to aj záporná odpoveď na prvú otázku.
Generálna prokuratúra hrala mŕtveho chrobáka a papagájovala tú istú odpoveď aj na opakované polopatistickejšie formulované žiadosti o informáciu, len aby nemusela s farbou von.
2.
Odbor environmentálnej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia PZ.
Ako sa ale dalo očakávať úrad informácie neposkytol. Odôvodnil to tým, že informácie k dispozícii nemá... Dodal ešte, že informácie, ktoré požadujeme, by boli právnou analýzou...
Proti tomuto „nálezu" bol následne podaný rozklad, o ktorom rozhodoval minister vnútra. Rozklad bol odôvodnený nasledovne:
- Je možné, aby prezidiálny úrad, ktorý je vo svojej podstate metodický, ktorý pravidelne mapuje a vyhodnocuje formy páchania trestnej činnosti, úrad, ktorý má vo svojej štruktúre odbor analýz, úrad ktorého samotní špecialisti sú viac menej analytikmi nemal požadované informácie? (Ešte v r. 2003 mal tento úrad na každú problematiku väčšinou len jedného pracovníka, vrátane oblasti environmentálnej kriminality, ktorý by bez problémov vedel dať odpovede na podobné otázky. Rovnako by vedel, čo konkrétne musí páchateľ porušiť, alebo zanedbať, aby jeho konanie naplnilo objektívnu stránku trestného činu, napr. pytliactva, ak sa danej problematike venoval. A to bez toho, aby bol zároveň aj právnym analytikom. Teraz je metodikov na tomto úrade takmer na každú oblasť o dosť viac. A účel toho je aký?)
- Ako môže polícia bojovať proti pytliactvu, ak ani kompetentný top úrad nevie, aké konanie alebo zanedbanie, či opomenutie povinností je trestným činnom pytliactva?
- To vážne tento úrad nezaujíma ako sa prokuratúry stavajú k primitívnym účelovým obranám pytliakov s povolenkami na lov? To vážne tento úrad nezaujíma, že prokuratúra znehodnocuje prácu okresných policajtov v boji proti pytliactvu svojim pochybným právnym názorom, na základe ktorého podľa nich nejde o pytliactvo, a ktorý minimálne v 2 prípadoch súd neakceptoval? Ešte nikdy sa tento úrad proti takémuto postoju či postupu prokuratúry neozval? Alebo jeho postoj k tomu, čo je a čo nie je oprávnený lov je rovnaký ako spomínaný postoj prokuratúry a bojí sa to otvorene priznať?
Záver:
Minister vnútra Daniel Lipšic rozkladu proti rozhodnutiu o neposkytnutí informácií nevyhovel. V tom čase ale bola rovnaká žiadosť o informácie zaslaná aj Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne, kde čuduj sa svete z okresných policajných riaditeľstiev v jeho pôsobnosti nám bol „nahlásený" nie jeden ale hneď 2 takéto prípady zjavného podozrenia z pytliactva poľovníkov z r. 2010, ktoré neboli posúdené ako trestné činy, aj napriek vyššie uvedenému. Teda buď na metodickom úrade kriminálnej polície Prezídia PZ nemajú prehľad čo sa deje na podriadených súčastiach, alebo sa tam rozmáha alibizmus.
Môžeme sa potom čudovať, ak okresní kriminalisti strácajú motiváciu odhaľovať väčších pytliakov a zameriavajú sa výlučne alebo prevažne len na malé ryby v oblasti porušovania rybárskeho práva, ktoré v iných štátoch polícia, nie to ešte kriminálna, neobjasňuje , lebo sú to „len" priestupky?
Marcel Burkert
