Buď je armáda ministerských a prezidiálnych analytikov, metodikov, zahraničných styčných dôstojníkov, uniformovaných hovorcov a ďalších iných policajných úradníkov tak zaneprázdnená realizáciou reformy, že nemajú čas odpovať ani na zásadné otázky týkajúce sa systému fungovania polície, alebo sa reforma slovenskej polície okolo britského modelu ako vzoru len obtrela.
Ide o tieto otázky, na ktoré ministerstvo vnútra podľa všetkého nemá odpovede, a ak ich má, nebude odpovedať, lebo by si zrejme muselo otvorene priznať, že slovenský model polície je chorý aj po vykonanej reforme, aj keď pár metastáz sa vyoperovalo:
1. Má Anglicko, s 9 násobným počtom obyvateľov oproti Slovensku, tiež 4 stupňovú štruktúru svojej polície? (Na Slovensku ju tvoria: obvodné oddelenia PZ, okresné riaditeľstvá PZ, krajské riaditeľstvá PZ a Prezídium PZ MV SR). V prípade že má, je naozaj nevyhnutné, aby Slovensko, ktoré navyše nie je ekonomicky tak silné ako Anglicko, malo vzhľadom k 9 násobne nižšiemu počtu obyvateľov tiež 4 stupňovú štruktúru polície? Je ministersvu známe koľko stupňovú štruktúru má polícia v Londýne, keďže Londýn počtom obyvateľov je porovnateľný so Slovenskom, dokonca ho v tom ešte o čosi prevyšuje?
2. Skúmal niekto, či je naozaj nevyhnutné, aby daňoví poplatníci na malom Slovensku, s počtom obyvateľov menším než má Londýn, financovali popri cca 45-tich okresných riaditeľstvách PZ ešte aj 8 krajských riaditeľstiev PZ? Môžeme si dovoliť živiť takúto štruktúru zvlášť keď dlh Slovenska narastá alebo ešte do nedávna narastal tempom 4,5 mil. EUR za každých 8 hodín? Viď. zadĺžili. Koľko má Anglicko regionálnych - krajských a koľko tzv. okresných policajných riaditeľstiev? Koľko tam pripadá v priemere okresných policajných riaditeľstiev (resp. dištriktov) na jedno regionálne policajné riaditeľstvo, či je to tak ako u nás, len pár, aby mohlo "fungovať" čo najviac týchto umelo vytvorených medzistupňov? A koľko policajných staníc alebo „obvodných oddelení" v priemere pripadá na jedno „okresné riaditeľstvo", resp. na jeden policajný dištrikt? Je to aspoň približne tak ako u nás? Teda len pár?
3. Čo sa týka systému plánovania, existuje aj v Anglicku tzv. budovateľský plán spočívajúci v tom, že aj keď trestný čin ešte nebol spáchaný, policajné vedenie ho už naplánovalo, resp. naplánovalo presný počet konkrétnych trestných činov, ktoré majú byť v plánovanom období spáchané?
4. Aký je pomer medzi radovými policajtmi a policajnými funkcionármi v Anglicku a aký u nás? A ako to je špeciálne na najvyšších útvaroch, ako je u nás Prezídium PZ?
5. Aká je štruktúra anglickej kriminálnej polície? Má aj Anglicko s 9 násobným počtom obyvateľstva tiež viacero samostatne postavených úradov kriminálnej polície, ktoré sa zhodne zaoberajú bojom proti závažnej trestnej činnosti, ako je to u nás? Ako je v Anglicku zabezpečené, aby špecializované zložky polície nemohli riešiť ani z menšej, nie to z väčšej časti, ako je to často krát u nás, bežnú „drobnú" korupciu alebo menej závažnú kriminalitu? Je aj v Anglicku kriminálna polícia tlačená do tzv. čiarok? Rieši aj v Anglicku kriminálna polícia trestné činy spáchané v malom rozsahu alebo ešte menšom ako v malom rozsahu za účelom vylepšovania štatistík, alebo sa zaoberá len závažnejšou kriminalitou?
6. Má aj anglická polícia zložky, ktoré sú v hierarchii nad oddeleniami, len s dvomi alebo žiadnymi oddeleniami, a s personálnou silou od 5 do 10 ľudí ako je to napr. na ÚKP nášho policajného prezídia? A ak áno, majú riaditelia takýchto zložiek na vyšších súčastiach polície tiež ako u nás príplatky za riadenie tak vysoké, že tieto sami o sebe o dosť presahujú minimálnu mzdu daňových poplatníkov, ktorým slúžia? Má aj anglická polícia funkcie zástupcov, ktorí len zastupujú, ale neriadia súčasne žiadnu zložku, a ak, tak zväčša len akože, aby sa nepovedalo? Ak majú v Anglicku funkcionári polície rovnako štedré príplatky za riadenie, majú ich aj v prípade, že okrem riadenia viac menej vo väčšine prípadov nič iné nerobia, ako je to u nás? Majú tie príplatky aj vtedy, ak majú oproti svojim podriadeným o jednu platovú triedu vyšší funkčný plat a okrem nich dostávajú aj osobné príplatky dosahujúce sami o sebe u vyšších funkcionárov výšku priemernej mzdy v štáte?
7. Aký je v anglickej polícii pomer medzi policajtmi a občianskymi zamestnancami? Je to aspoň približne rovnako ako u nás? (Podľa mojich vedomostí, polovicu personálu napr. Bedfordského policajného riaditeľstva tvoria civilné osoby, čo je podľa Angličanov nie len ekonomickejšie, ale aj efektívnejšie, lebo policajti sa tak môžu venovať výlučne odbornej činnosti).
8. Je možný aj v anglickej polícii taký kariérny postup, aký u nás predviedol jeden pán na ministerstve vnútra, ktorý nebol policajtom a bolo mu odrazu priznaných 9 rokov služby? Bolo by aj tam možné, aby policajní viceprezidenti podozriví z plagiátorstva diplomových prác, mohli byť morálnou autoritou pre svojich podriadených a zotrvali na svojich funkciách pre svoju "nenahraditeľnosť"?
9. Je bežné aj vo Veľkej Británii odvolať z funkcie funkcionára len tak bez zdôvodnenia ako je to na Slovensku už roky bežné, nie len za tohto vedenia? Neexistujú ani tam výberové konania na funckionárske posty, ale sú tam tiež na ne dosadzované výlučne lojálne typy? Je možné aj v Anglicku odvolávanie policajných funkcionárov bez udania dôvodu?
Záver:
Je veľmi otázne, či autori proklamovanej najväčšej policajnej reformy pri jej koncipovaní o nej diskutovali aj so skúsenými radovými policajtami a odborníkmi, ktorí v danom čase nepôsobia v rezorte vnútra, ale niektorí z nich sa tam často krát po voľbách na funckie vracajú a potom tiež svojhlavo uplatňujú svoje vlastné predstavy o fungovaní polície. Ak táto reforma nebola takto diskutovaná, tak aj keď je v niektorých veciach pozitívna, hrozí, že bude nahradená ďalšou reformou a to po najbližšej výmene vlády. Aj keď len „z princípu", z urazenosti, či ješitnosti, a to pozitívne tak bude zlikvidované. Rátali s týmto autori reformy, alebo si nebodaj myslia, že hore budú neviem koľko volebných období? Ak by na reforme boli aspoň symbolicky zúčastnení aj odborníci mimo rezortu a radoví policajti, o to väčšie trvanie a možno aj kvalitu mohla mať. Lebo čím viac hláv, tým aj viac rozumu.
Áno, ani bývalé vedenie ministerstva vnútra a samotnej polície s nikým nič nediskutovalo, riadilo to akoby išlo o ich vlastnú firmu, ktorej majiteľmi budú minimálne 8 rokov. Ak sa s tým ale raz neskoncuje, bude to jak na škodu daňových poplatníkov tak aj výkonu policajnej služby.
Za OZ Marcel Burkert
