Veľká vlaková lúpež po slovensky. Pozor, tečie aj z Tvojho

Poznámka na úvod: Ospravedlňujeme sa, že ten blog je pomerne dlhý, ale aktuálnosť a ucelenosť témy nám ho nedovolili rozdeliť.

Prakticky od roku 1989 s väčšou, či menšou intenzitou rezonujú reči o bratislavskom metre. Krstní otcovia mesta s pomocou svojich nasadených koní a s posadnutosťou drogových závislákov, donekonečna dávali do rady magistrátu podnety na jeho výstavbu. Len sa čakalo kedy nastane ta vzácna konštelácia politických hviezd, aby sa hĺbiace stroje zaborili pod big small city. V rakúskych golfových kluboch sa už koncom minulého tisícročia stal populárny vtip, že načo BA potrebuje metro. Načo? Pretože EU taký tunel ešte nevidela. Poslanci 420 tisícového mesta odolali. Ale ctihodní kmotrovia po hyper blamáži s tisícami nepredaných, predražených a dnes už možno nepredajných domov, bytov, harabúrd a hlavne kutíc potrebovali ukojiť svoj megalomanský inštinkt. Zmenili stratégiu a oslovili ŽSR. Tu našli pochopenie. Po nástupe správnych nominantov strán v roku 2007 vykonštruovali zdanlivo priechodný plán ako konečne otvoriť obrovské nálezisko zlata, diamantov a platiny pod hlavným mestom určené úzkej skupinke vyvolených. Vznikol plán, ktorý síce ma svoju primárnu logiku, ale už pri letmom ponorení do jeho detailov sa vyplaví veľké množstvo jasných odpovedí a ešte väčších otáznikov.

Poďme po poriadku. Plán sa primárne volá Projekt prepojenia železničných koridorov TEN-T, podľa situácie sa mení. Skladá sa s týchto troch etáp:

Investorom sú ŽSR, ktoré dúfajú v príspevok od európskej únie, ale ešte ho nemajú. V dnešnej fáze sú projekty financované zo štátneho rozpočtu. Všetko sa plánuje hlavne pod zemou. Prvá časť plánu údajného prepojenia koridorov počíta s troma zastávkami na bratislavskej strane a jednou stanicou.

Teraz k hlavným radostiam celého modelu, ktoré neskutočne zapáchajú nie len naivitou, ale hlavne drzosťou k daňovému poplatníkovi.

Pretože poriadne Kocúrkovo potrebuje veselú zápletku, tak veľké, malé mesto pripravilo vlastný projekt; len namiesto krtkovania sa budú údajne stavať električkové trasy.

Možno sa to bude pre väčšinu z Vás zdať šialenstvom, ale BA ma jednu z najlepších priechodnosti dopravy v Európe. Z hlavných miest je na 5. mieste. Pred BA sú len mesta s rozvinutou cyklistickou sieťou Kodaň (520 t.), Štokholm (860 t.), Vilnius (540 t.) a len 120 tisícový Bern. Tí čo mi stále neveria nech si idú vyskúšať Viedeň, Prahu, Varšavu, Budapešť, Zürich, Paríž, Londýn a po týždňovej kúre budú na večnosť vyliečení zo svojho šomrania. Hlavný dopravný inžinier mesta i primátor, ktorí chodia na briefingy a semináre po celej Európe, to musia vedieť. Je paradoxom, prečo si hlavné mesto vyberá toľko krkolomných alternatív, keď obyčajný rozvoj cyklistických trás by za pomerne minimálny peniaz odbremenil mesto od 15-30% áut, čo by samosebou do značnej miery mohlo vyriešiť terajšie zápchy v dopravných špičkách.

Ak sa údajne zahusťuje doprava v meste, tak je si treba všimnúť koľko nových semaforov je účelových a zbytočných. Exportným príkladom je zrušenie križovatky Odbojárov a Trnavská cesta, keď mestu nevadilo, že odstavilo od pohodlnej dopravy 2700 ľudí v trojuholníku Trnavské mýto, Vaculík Ad. a zimný štadión. Namiesto toho sa vybudovala križovatka pred poloprázdnym hotelom Double Tree. Veľa nových semaforov je zle nastavených. Veľa ich zbytočne otravuje v noci a cez víkend. Zahusťovanie dopravy je dynamické, nárast počtu áut už niekoľko rokov stagnujúci.

Situácia v BA i na Slovensku je podľa štatistík stabilizovaná v počte obyvateľov i v počte áut. Medziročné zmeny nepresahujú viac ako 1%. Výrazne výkyvy sa nedajú očakávať, pretože na to nie je racionálny dôvod. Podľa štruktúry a prognóz svetového biznisu sa skôr dá počítať s odlivom ako prílivom ľudí do mesta v horizonte 10-50 rokov. Pre nové firmy sme extrémne predražení; máme malý, chudobný a preto neatraktívny trh.

Bratislava nemá klasický biznis downtown a pri pohľade zo Slavína pôsobí ako Istanbul obludných minaretov roztrúsených po všetkých častiach. Ako klasik povedal: ,,falické monštrá sú presným zrkadlom prijímania úplatkov na magistráte mesta, pretože ani cigáni by si tak nezhovädili mesto ako poslanci za 20 rokov od revolúcie." Je tu minimálne 10 marginálnych biznis lokalít, ktorých zamestnanci aj tak využijú iný spôsob dopravy ako ponúkne podzemný projekt. Predstavenstvu ŽSR, či mesta, by som odporučil aspoň jeden deň pozorovať pohyb a vyťaženosť električky č.1 a 4 zo stanice Nové Mesto a potom uvažovať o tuneli.

Mesto Bratislava je po meste Vysoké Tatry druhým najúpadkovejším mestom na Slovensku po roku 1989. Lupou treba hľadať čo sa tu pre občana urobilo v réžii alebo z peňazí mesta. Ale za to rozbité cesty, chodníky, občas nejaký bezbariérový nadjazd, niekedy len z jednej strany, toto je tu vidieť na každom kroku. Rovnako „Baťovcov" usilovne obúvajúcich najmenšie a najlepšie prístupné autá, či odťahovku s podobnou stratégiou; navyše za príšerne ceny. Tiež predražené parkoviská v rukách súkromných firiem, z ktorých mesto berie nanajvýš stotinky a nie adekvátne zisky, chodníky z ktorých sú parkoviská namiesto cyklistických cestičiek, zlikvidované športové kluby, haly, štadióny, kina, parky, či PKO, spustnuté vinohrady, lúky i polia, lesné chodníky neudržované a zavalené stromami z kalamity, necitlivá až arogantná novo-výstavba. Proklamované úspechy mesta sú vlastne súkromné aktivity. Plno dristov, kopce nereálnych analýz, malo činov, hlboko deficitná mestská pokladnica. Každý súdny človek vie, že tu nezačína len Balkán, ale i špecifický kapitalizmus ruského typu. Ako môže človek veriť v zázrak a zmenu?

Ťažko predpokladať čo sa vykľuje zo súčasného primátora. V júni beží do Bruselu s depešou zo Železníc SR, v októbri žiada peniaze na vlastný projekt. Cyklistom povie, že začne stavať chodníky a potom sa vrhne na električkovú dopravu. Stále treba mať na pamäti, kto ho vo voľbách podporoval a čí dres nosí. Žiaľ nie je možné vylúčiť aj takú možnosť, že po nástupe svojich do čela štátu skôr mesto kapitálne podrazí, ako mu pomôže; keď to tak budú chcieť tí, čo mu pomohli hore. 

Letisko BA je letiskom zodpovedajúcim potrebám 420 tisícového mesta a životnej úrovne SR. Zatiaľ neexistuje racionálny dôvod, aby bolo viac vyťaženým. Mimo sezóny na ňom pristáva a odlieta od 6-15 lietadiel denne, čo je maximálne jeden odlet a jeden prílet na 60 - 120 minút. Ryanair len pre budúcu sezónu zrušil niekoľko letov a to urobili i ČSA, pretože lety sú nerentabilné a zbytočné. Každý kto letisko využíva, vie že polovicu pasažierov privezie a odvezie rodina. Polovica využíva ostanú dopravu. Je problém, aby z letiska išiel plný autobus MHD a nie plné vlaky. Realita je taká, že BA a ani blízke okolie nemá nič atraktívne, čo by bolo trhákom pre leteckých turistov.

Cargo letecká doprava je dnes vyťažená na cca 20 000 ton ročne. Aj keby sme verili v zázrak a zdvojnásobili objemy, tak železnica by na nákladnú dopravu z letiska nevyužila viac ako 1 (jeden) vagón denne. Samozrejme sa musí prihliadnuť k tomu, že v rýchlom svete logistiky je úplne iracionálne prekladať z lietadla do vlaku a potom ešte do nákladného auta. Po zvážení týchto atribútov by mohlo dôjsť k tomu, že po plánovanej železnici by mohol premávať jeden fúrik, či drezina denne. Keď náhodou manažéri dokážu zvýšiť kapacitu letiska, tak potom sa o týchto plánoch dá uvažovať. Dúfať, že tu budú prilietať oceľové vtáky každých päť minút a voziť čerstvý kaviár na taniere predstavenstva ŽSR je v rovine zázraku. BA nie je Londýn.

Aj keď sa môže zdať, že v Bruseli sedia novodobí súdruhovia, za žiadnych okolnosti sa u nich nedá predpokladať, že stratia súdnosť. Vedia, že za zle použité peniaze by skončili minimálne bez práce, ak nie v base. Spájanie koridorov môže byť preto len v jednom mieste. Aby cestujúci mohli priamo prestupovať a nemuseli používať MHD na prepravu v malom meste. Čiže napr. škandinávsko-berlínsky koridor musí byť spojený alebo križovať sa s mníchovsko-viedenským v jednom bode, a nie navzájom sa míňať o niekoľko kilometrov. Týmto bodom môže byť v Bratislave jedine hlavná stanica. Je samozrejme možné, že majstri tetrisu zo ŽSR plánujú presunúť v budúcnosti aj hlavnú stanicu na filiálku.

EU zastavuje oveľa dôležitejšie projekty ako má BA do roku 2050. Aj keby možno EU dala počiatočných 420 miliónov ako si to predstavuje ŽSR, dostavba by určite ostala na ramenách daňových poplatníkov.

Časová efektivita pre cestujúceho metrom začína až po druhej zastávke. Musí sa počítať s cestou do podzemia. Pri piatich staniciach a roztrúsení jednotlivých biznis lokalít v meste je opäť pochybná. Napr. Z Nového Mesta na Trnavské mýto sa dostane cestujúci električkou za 7-9 minút. Metrom až po prestup mu to bude trvať 10-12 minút. Ak by tam išiel zrýchlený autobus, tak je tam za 5-6 minút a ľudia sú hneď pri odjazde.

Finančne vyprahnuté mesto bude musieť tak či tak udržiavať aj pôvodné linky spojenia z dôvodov bezpečnosti a použitia ostatných zastávok.

Je nanajvýš otázne prečo by pracujúci z prímestských satelitov mali používať vlaky namiesto áut. Dnes chodia do Bratislavy vlaky z Dunajskej Stredy i z Pezinka. Nikto na vlaky neprestupuje. Ak príde RegioJet, tak sa situácia trochu zlepší. Masový exodus rozhodne nikto nemôže očakávať. Ako bolo spomenuté vyššie: bratislavské podniky sú príliš roztrúsene a je oveľa lepšie cestovať autom ako vlakom.

Keď je BA exemplárnym príkladom neschopnosti medzi mestami, tak ŽSR sú jedným z lídrov mrhania a neefektivity vo využívaní štátnych peňazí polo štátnymi podnikmi. Politici už k nim aj takto pristupujú a pri našom nešťastnom princípe politických nominácii fungujú ako dobrý peňazovod do politických strán. Veriť v zázrak je tu ešte oveľa rizikovejšie ako u mesta Bratislava.

V dostupných štúdiách a projektoch za viac ako 100 miliónov bývalých korún chýba vyčíslený prínos pre urýchlenie dopravy v meste. Vyjadrenia tlačových hovorcov a dopravných expertov pre média v ktorých vyjadrujú prínos projektu sú v podmieňovacom spôsobe. ,,Malo by, mohlo by, dalo by sa" sú kľúčové slova krčmových filozofov, ale nie u údajných odborníkov, ktorí si idú od svojich zamestnávateľov pýtať minimálne 5000€ na hlavu. 

Pretože žijeme v korupčnej pasci pár vyvolených, mali by sme sa na tento problém dívať hlavne z hľadiska politickej matematiky. Samotná premiérka, ktorá hodila politický ručník z dôvodu úplnej bezradnosti, určite vie čo robí. Keď sa delia veľké koláče, tak sú tam hlavne labužníci, ktorým chutí naša bezbrannosť, naivita a hlavne polovica našich platov. Potom tam niekde vo vzduchoprázdne sme my - blbečkovia, čo stále dúfame, ale nikdy sa nedočkáme. Či sa projekt podarí alebo nie, to tu nikoho nezaujíma. Je to presne ako s voľbami.

Finále: Keď ľavicové i pravicové strany upúšťajú zo svojich ideálov a sú otvorené vstúpiť do chomúta s historickým a ideovým odporcom, tak to musí byť niečo mimoriadne zhnité. Tento projekt takým je. Politici už nemusia zvážať nakradnuté peniaze z celého Slovenska zo všetkých tých 2 - 20 krát predražených alebo nefunkčných kruhových objazdov, opráv lokálnych ciest, výmien okien na školách, alebo opráv na všetkých možných i nemožných štátnych úradoch. Objekt tunelovania je krásny, neviditeľný a priamo pod chodidlami. Dá sa vykúzliť veľa bájok, prečo sa pôvodne sumy musia exponenciálne navršovať. Pred rokom to bola 1, dnes 2 o rok 4 a pokiaľ ničoho sa neštítiaci chlapci zo súmraku a najhoršieho smeru slovenských dejín dovládnu, tak to bude aspoň 20. Optimistickí realisti hovoria až o 50 miliárd vyhodených do vzduchu, vlastne do podzemia.

Už dnes je jasné, že to bude politická prezumpcia neviny, ale nemôže tu byť prezumpcia hlúposti. Bratislaváci a ostatní Slováci na nohy, lebo krajina príde na hunt. Môže sa veselo stať, že už tu bude za tých 10, 20 mld.€ plno naligotaných staníc, vláčikov. Ale tí, čo sa dnes pomaly pohybujú v zápchach a tí čo sa trmácajú v autobusoch sa budú v nich trmácať aj po skončení tejto naivnej komédie zohranej pre to najväčšie dobro Bratislavčanov a všetkých rodu verných. Len z pasce bude poriadne tesná slučka.

Peter Jankovič v spolupráci s Marcelom Burkertom