Uzneseenie je tu: http://www.naseslovensko.org/dokumenty/uznesenie_kh_gajdos.pdf
V normálnej krajine by to bol jasný prípad pre trestný súd, bez ohľadu na to, ako by tento o ňom rozhodol. Ale určite by to nebol prípad pre priestupkové konanie na obvodnom úrade, ktorý navyše v našich končinách nedisponuje žiadnou právomocou, ktorou by takýto prípad mohol efektívne poriešiť. Ak nepočítame: „BU, BU, BU, nemali by ste to viac krát robiť vážení spoluobčania, nie je to totiž slušné!, čo taký typ, ľudí ktorí nemajú problém vyhrážať sa smrťou môže iba rozosmiať v ich inak nie ľahkom alebo nezávidenia hodnom spôsobe života.
Teda krátko a stručne: „Vyšetrovateľ" sa zahral na sudcu, ktorý s morálnou podporou a asistenciou dozorujúceho prokurátora rozhodol, že o trestný čin nejde, aby sa nepohodlným prípadom nemusel vážne zaoberať, čoho výsledkom je to, že podozrivým nebude skrivený ani len vlas na hlave a o mesiac môžu v konaní pokračovať. Opäť sa akože vážne začíne "vyšetrovať" s podbným efektom. A za peniaze daňových poplatníkov. Začarovaný kruh.
Áno, polícia je ťažko postihnutá nie len politickou mocou, ako ste mali alebo máte možnosť vidieť aj na danom „vzorovom príklade" postupu polície, ale aj alibizmom obludných rozmerov. Pokiaľ nejde o krádeže a pod. (kde je takým vyšetrovateľom, ktorí si pomýlili povolanie, pomerne ťažké zbavovať sa roboty, lebo väčšinou ide o jednoznačné veci, u ktorých sa ťažko dá povedať, že nejde o trestný čin), tak takýchto uznesení, či alibisticky „vyriešených prípadov" s určitými „zápletkami", ako napr. tej z Krásnohorského Podhradia, ktoré v úvodzovkách „pripúšťajú" slobodu výkladu Trestného zákona a pohnútok páchateľa, a ktoré mali skončiť na súde, ale neskončili, lebo údajne nešlo o trestné činy, sú nie desiatky, ani stovky, ale možno tisícky za posledné desaťročie. Tu nepočítam kriminalitu bielych golierov, lebo to je kategória sama o sebe, ale počítam len tzv. bežnú kriminalitu.
Poškodenému by som odporúčal podať žiadosť o preskúmanie postupu spomínaného kapitána na nadriadenú prokuratúru, lebo kapitán, ako vyplýva z uznesenia, si nedal ani len námahu skúmať u podozrivých ani to, ako to vôbec s tými vyhrážkami mysleli. Ďalšia vec je, že kapitán sa odvoláva, resp. vyhovára na poškodeného, že tento spočiatku uviedol, že vyhrážkam nekládol veľký význam. Lenže účelovo prehliadol, že podľa poškodeného prišli ďalšie vyhrážky a potom už im malý význam neprikladal.
A že vyhrážky smrťou sú podľa uznesenia kapitána u Rómov (u Rómov s malým „r"...) obvyklým spôsobom života a že by takto musel trestne stíhať polovinu osady a preto prípad šmaril do policajného archívu, k tomu netreba žiaden komentár. Hádam iba to, že takíto policajti v Policajnom zbore nemajú čo hľadať. Robia zlé meno aj tým pár policajtom, ktorí v ňom slúžia z presvedčenia. Navyše ide o ďalší nebezpečný precedens.
Za OZ Marcel Burkert