Aby som zrozumiteľne uviedol do problematiky čo najširší okruh čitateľov, pomôžem si príbehom, ktorý som zažil pred pol storočím na základnej vojenskej službe:
Vo vojenskom útvare, v ktorom som si ako vojak základnej služby plnil svoju občiansku povinnosť, sme čakali kontrolu z ministerstva obrany v Prahe. Aby sa náš útvar čo najlepšie prezentoval a blysol čistotou a poriadkom, vydal veliteľ niekoľko dní pred príchodom generála skutočne pozoruhodný rozkaz. Poriadne všetko vyčistiť, vypulírovať a po dôkladnej očiste – čuduj sa svete: ZAMKNÚŤ VŠETKY TOALETY!!! aby tieto do príchodu generála nebodaj niekto nestihol zasviniť.
A tak niekoľko dní pred vzácnou návštevou boli vojaci nútení vykonávať svoje telesné potreby za kríkmi, rohmi budov, niekedy v objektoch mimo kasární a vôbec všade tam, kde sa našiel aký taký úkryt pred neželanými zvedavými očami. Presne v duchu vojenských príručiek, v ktorých sa píše, že pri plnení svojich úloh sa vojak musí vedieť vynájsť v každej situácii!
Píšem tento článok preto, že táto zvrátená vojenská logika z totalitných čias prenikla v poslednom období do viacerých alebo mnohých sfér nášho života. Pozamykané toalety a to bez ohľadu na to, že ide o miesta, ktoré umožňujú vykonávať tú najzákladnejšiu ľudskú potrebu, ktorá je niekedy naliehavejšia ako jedlo alebo nápoj, hovoria za veľa.
Zodpovední pracovníci používajú na zdôvodnenie zamykania záchodov (aby som nepoužíval stále len eufemizmy) niekedy naozaj mimoriadne kuriózne argumenty: Vraj sa kradnú misy (sic!) – veru, veru, len si všimnite, milí čitatelia, ako po uliciach každú chvíľu prejde pacient a nesie si na pleciach ušpinenú záchodovú misu! To ide určite z niektorej kliniky alebo úradu! Alebo že sa kradnú vodovodné batérie... Pri tomto však logika hovorí, že ak si požičiam kľúčik od lekárky (ktorá má záchody na starosti a ktorá sa takto stala zasa záchodovou babou!), tak si pekne-krásne môžem záchodík znútra zamknúť a potom si tú batériu môžem naozaj ľahko aj zobrať, pretože zamknutý tam môžem s vodárskym náradím nerušene pracovať.
Ide samozrejme len o obyčajné blufy na zakrytie podstaty. Podstata je v tom, že je pohodlnejšie záchody mať uzavreté, ako ich sem-tam skontrolovať, udržiavať v čistote a plnej funkčnosti. A že si niekedy upratovačky zafrflú? No to je predsa pri takejto profesii viac ako normálne. Je asi jasné, že toalety sa používaním aj ušpinia, aj ich treba očistiť. Veď čo sa používaním nešpiní alebo nederie? Ak niekto nastupuje na prácu upratovačky, musí rátať aj s tým, že bude niečo čistiť. Dnes je už dopyt po práci taký silný, že toto nemôže byť pre vedúceho pracovníka argument a pre zamestnanca ide o normálnu pracovnú situáciu, ak si len náhodou nepredstavoval, že pri svojej práci bude piecť akurát zákusky.
Ďalším argumentom je, že veď sú záchody k dispozícii, len sú pozamykané... Kto však vysvetlí človeku, ktorému sa chce náhle zvracať, že si má najprv kdesi prečítať, že "kľúč je na vrátnici", "kľúč je u obvodného lekára prípadne na lampárni"? Nehovoriac o prípadoch keď lekár začína ordinovať o 8. hodine a pacienti čakajú v čakárni od piatej hodiny ráno, aby dostali poradie! Vedia vedúci pracovníci, čo je to napríklad polyúria alebo diarea a aké to môže spôsobiť problémy? Tak tie tri hodiny pred začatím ordinačných hodín sú kľúče od WC kde? A to nehovoriac o tom, že o takejto chúlostivej záležitosti, akou je telesná potreba, sa musia ľudia komusi zdôverovať, pýtať sa, otravovať. A ďalší problém: lekár má na dverách ceduľku NEKLOPAŤ a možno naozaj vo chvíli klopania vykonáva nejaký závažný úkon - vtedy čo?
Je zaujímavé, že každá krčma musí mať k dispozícii WC, keď chce, aby jej povolili prevádzku, ale úrady alebo polikliniky a aj niektoré nemocnice- teda tam, kde to človek MUSÍ podstúpiť (na pivo nemusí ísť), tam to tak nie je! V TESCU alebo CARREFOURE či iných obchodných reťazcoch vedia udržať čistotu, i keď aj tam MôŽU záchody znečisťovať bezdomovci alebo iní náhodní užívatelia!
Nejde tu však len o dehonestáciu pacientov, ale aj lekárov, či iných pracovníkov, z ktorých sa takýmto spôsobom stávajú - ako to inak nazvať - jednoducho hajzelbaby! (Lekári - to si necháte?!)
Kladiem si otázku, či sme naozaj takí nekultúrni a musíme sa zaraďovať medzi krajiny kdesi na východ od Slovenska, alebo si naozaj v tomto smere dokážeme urobiť poriadok. Dúfam, že sa nedočkáme časov, keď toalety budú v záujme čistoty zamknuté aj v lietadlách či vo vlakoch! Veď aj tam údržba niečo stojí! A ak sa doteraz čistia toalety vo vagónoch, neuniesli by naše železnice odstránenie tej našej záchodovej hanby aj na hlavnej stanici v Bratislave? Veď pre mnohých cudzincov ide o vstupnú bránu na Slovensko, kde hajzelbaba okrikuje cestujúcich (ako som to s hanbou sledoval pred mesiacom, keď som náhodou cestoval vlakom).
Všade na západ od Slovenska som vždy našiel toalety voňavé, vybavené toaletným papierom, uterákmi, dezodorované a čisté. Tam to určite tiež niečo stojí. Ale veď aj o tom to je. Je mi niekedy trápne či smutno, keď v kanceláriách nachádzame luxus (to aj v našich bytoch) a mimo nich to často krát pripomína hnojisko. To hádam najlepšie prezrádza našu (ne)kultúru!
Všetko sa to deje tak, že si už pomaly na takéto prístupy zvyká aj verejnosť, ktorá začína postupne rezignovať. Veď kde sú niekdajšie verejné toalety v Bratislave?! Ba bývalo tu kedysi aj dosť fontánok s pitnou vodou! Keď som raz v čakárni na jednej poliklinike upozornil na tento problém, odpoveďou mi bolo, že vraj je to tak (a to už bez slovka "u nás")!
Áno, človek je v beznádeji schopný pomaly rezignovať na všetko, postupne sa v záujme svojho zachovania pomaličky uzatvára do seba a trpí doslova ako to hoviadko. Ale nezdá sa vám, vážení, že už toho je u nás akosi dosť? Nezdá sa vám, že sa raz kalich trpezlivosti preleje a dôjde k novým defenestráciám? Nie je to aj v tomto prípade tak, že ryba smrdí od hlavy?
Viem, že po uverejnení tohto článku sa hneď nebudú všetky záchody odomykať (škoda!), pretože by sme si priznali chybu. Chcel by som však dosiahnuť to, aby tieto riadky vyprovokovali verejnosť k odporu k takýmto hanebným praktikám, ktoré nás všetkých (všetkých!) ponižujú a musím konštatovať, že to takto nás ponižujú naši vedúci, ktorí si nezaslúžia takýto titul. Veď kto by mal byť na čele kultúrnosti, ak nie oni? Vyzývam aj lekárov a ostatných pracovníkov, ktorí sa nechtiac stali "hajzelbabami", aby odmietli vykonávať takúto neplatenú činnosť a nepodporovali tak nekultúrne až barbarské praktiky svojich nadriadených.
Nechcel som týmto článkom uraziť tých statočných riaditeľov, ktorí sa naozaj starajú aj o tieto záležitosti (a je ich dosť, ale stále sú v hrozivej menšine!) a verím, že sa pridajú na moju stranu, ale áno, chcel som uraziť tých, ktorí si nezaslúžia užívať titul riaditeľ či vedúci, ak dávajú stranou, podľa zdania celkom maličkosti, ale inak veľmi dôležité problémy týkajúce sa každého z nás! Stále sa hovorí a píše, že podľa záchoda poznáš kultúru národa, ale stále sa to akosi nedostáva do praxe! A kto je zodpovedný za uvádzanie niečoho do praxe? Ten obyčajný človek, ktorý si všade vytrpí a odskáče za všetko?
Viem, niekto môže povedať, že u nás je veľa iných problémov a omnoho väčších! Tak si kladiem otázku: OMNOHO VäČŠÍCH? A keď ťa chytí s prepáčením sračka a nemáš kam ísť, ktorý problém je pre teba najväčší??? Takže hovorím, že toto môže byť naozaj malý problém, ale ak je malý a veľmi ľahko riešiteľný, tak prečo ho neriešiť. A potom vyriešime aj ďalší problém - možno trochu väčší, potom ešte väčší a napokon sa nám možno podarí vyriešiť problémy aj tie najväčšie. Všetko je to o tom, že netreba hovoriť ako sa čo nedá, ale o tom, že treba LEN CHCIEŤ.
Tak poďme do toho! Nevy_erme... sa na to! Lebo nejde iba o ho_no!
Ján Kravárik
