o ktorom pani riaditeľka ani nevie, že je na škole.
„Pre mňa sú výborní učitelia takí, ktorých rodičia sa neprídu sťažovať k riaditeľke, o ktorých ani neviem, že tu na škole pracujú.“
Autorkou tohto výroku je riaditeľka ZŠ Dudova 2, Bratislava - Petržalka. Povedala ho triednej učiteľke najproblémovejšej triedy na škole v časoch, keď táto v danej triede učila týždenne aj 9 hodín a vtedy ešte nebola stotožnená s riaditeľkinou politikou ústupkov nedisciplinovaným žiakom. A teda nemala problém dávať tým žiakom poznámky. Rozmaznaní žiaci, rozmaznaných z iných vyučovacích hodín, kde sa im toho veľa tolerovalo, však na takýto prísny prístup neboli zvyknutí, chceli aby sa im učiteľka prispôsobila, chceli ju zlomiť, a tak sa na učiteľku sťažovali u svojich rodičov a u vedenia školy. To ale vedenie školy zjavne obťažovalo, okrádalo ho o drahocenný pracovný čas.
A aj keby tento výrok pani riaditeľka nikdy nepovedala, ona, a jej dve zástupkyne, sa podľa toho výroku správali, a pravdepodobne sa podľa neho správajú dodnes.
Ešte viac ako z tohto článku, a z článku predošlého „Ak žiaci šikanujú len jedného učiteľa o šikanu nejde & Perly zo ZŠ Dudova 2“, to bude zrejmé z pripravovaného článku s pracovným názvom: „Manipulačné triky a techniky k dosiahnutiu stavu bez sťažností na ZŠ Dudova.“
Ale nepredbiehajme, poďme postupne.
Nie, vyššie uvedený výrok pani riaditeľky neznamená, že ide o takého učiteľa, ktorý pani riaditeľku nezaťažuje žiadnymi požiadavkami, problémami, alebo prosbami. Nie, toto je len jeho veľmi zúžený výklad, ktorý bol účelovo, ako zásterka, prezentovaný na mimoriadnej pedagogickej rade základnej školy Dudova 2 dňa 4.7.2023, ktorá bola zvolaná na môj podnet. Dvere pani riaditeľky totiž boli skutočne otvorené pre každého, to áno. Resp. neviem o tom, že by niekedy niekoho odbila s tým, že na neho nemá čas, alebo to, kvôli čomu za ňou učiteľ prišiel, si so záujmom nevypočula.
Tento výrok ale znamená niečo úplne iné. Niečo oveľa závažnejšie. Dosť jasne, aj bez výkladu, podľa neho ide o takého učiteľa, kvôli ktorému za pani riaditeľkou nechodia žiaci, alebo ich rodičia, so svojimi „sťažnosťami“.
Najprv vysvetlím prečo ide o „sťažnosti“ v úvodzovkách:
Vychádzam zo svojich posledných skúseností zo ZŠ Dudova a Súkromnej strednej školy ochrany osôb a majetku, obe v Petržalke - Väčšina, ak nie rovno drvivá väčšina zo „sťažností“ žiakov a ich rodičov, ktoré musia vedenia škôl riešiť, je neopodstatnených, alebo najčastejšie ide o veľmi skreslené, silne prifarbené, neúplné informácie, kde sú zamlčané najdôležitejšie fakty. A keďže vyučovacie hodiny kamery nesnímajú, problém je v tom, že proti nepohodlnému učiteľovi sa vedia zlomyseľní žiaci (žiaľ existujú aj takí) spiknúť a ešte aj zmanipulovať žiakov ostatných a zrazu máme X svedeckých výpovedí proti jednej – učiteľovej. Neraz ide o ohováranie, teda sypanie negatívnych informácií na hlavu učiteľa za jeho chrbtom. Učiteľ spravidla ani netuší kto sa na neho „sťažoval“ a čo bolo predmetom tzv. „sťažností“. Takzvaných preto, lebo ozajstná sťažnosť musí byť zaevidovaná a ten, koho sa týka, má právo sa k nej vyjadriť. Na ZŠ Dudova 2 minimálne ja osobne, a minimálne na konci školského roku 2021/2022, som mal znížené pracovné hodnotenie v rubrikách - „komunikácia so žiakmi“ a „komunikácia s rodičmi“ a to bez toho, aby som bol oboznámený s predmetom „sťažností“ a mohol sa vecne brániť, vyjadriť. Pre pani zástupkyňu riaditeľky pre 2. stupeň a aj pre samotnú pani riaditeľku bolo absolútne nepodstatné, či „sťažnosti“, na základe ktorých bolo učiteľovi znížené pracovné hodnotenie, boli, alebo neboli opodstatnené, resp. čo by k ich obsahu mohol uviesť daný učiteľ. (Ale hlavne že dvere pani riaditeľky boli vždy pre každého otvorené a každého empaticky vypočula). Podstatné pre nich bolo za prvé to, že niektorí žiaci a rodičia sú nespokojní, a oni chceli mať spokojných úplne všetkých žiakov a rodičov, a za druhé, prijímanie týchto „sťažnosti“ ich okrádalo o pracovný čas. Vie si pri tom niekto predstaviť, že obvinenému, bez ohľadu na to, či bude alebo nebude právoplatne odsúdený, orgány činné v trestnom konaní uprú právo oboznámiť sa s predmetom obvinenia a k tomuto sa vyjadriť??? Tak to len sotva. Na uvedených dvoch školách, na ktorých som ako učiteľ pracoval posledných 5 školských rokov, nedodržiavanie tohto princípu bolo úplne normálne.
Pri tomto je ešte potrebné poukázať na jeden závažný aspekt:
Ak žiaci vycítia, že vedenie školy má tendenciu veriť viac nedisciplinovaným žiakom ako učiteľom, hneď to začnú využívať a zneužívať.
Výsledkom toho je, že kancelária riaditeľky a kancelárie jej zástupkýň, ak to trochu preženiem, sa zmenia na čosi ako „advokátske kancelárie“ pre:
- žiakov nedisciplinovaných, ktorým učitelia dávajú poznámky za maličkosti...,
- žiakov, ktorým učitelia krivdia zlými známkami, ktoré si nezaslúžili...
- a pre rodičov takýchto žiakov.
A čím väčšia ústretovosť vedenia školy vyhovieť všetkým, teda aj tým, čo si to nezaslúžia, len aby škola „zbytočne“ neprichádzala o žiakov,
keďže škola nie je financovaná na základe kvality vzdelávania, ale na základe počtu žiakov na škole,
- tým väčšie rady pred dverami týchto kancelárií,
- tým menej času vedenia školy na riešenie skutočných problémov školy
- a tým väčší pocit z prepracovanosti, únava, a otrávenosť.
A preto sa nekompetentné vedenie školy snaží túto zvrátenosť riešiť ďalšou zvrátenosťou – manipuláciou učiteľov k tomu, aby sa stali tzv. neviditeľnými učiteľmi.
Koniec 1. časti dvojdielneho seriálu o ideálnom - neviditeľnom učiteľovi.
Marcel Burkert
