Solidárne zdravotníctvo - choroba štátu, na ktorú zomiera oveľa viac ľudí ako na Covid-19

Písmo: A- | A+

Previňujete sa proti svojmu zdraviu? Nevadí, páni Igor Matovič aj Peter Pellegrini (teda súčasný premiér a bývalý, a pravdepodobne aj budúci premiér) vás v tom podporia!

A robíte to aj v tejto krízovej dobe Covid-u 19, keď slovenské nemocnice sú už údajne pred kolapsom? Nevadí, veď páni politici vás v tom s najväčšou pravdepodobnosťou budú aj naďalej podporovať, aj keď „len“ nepriamo. A to na úkor tých, čo sa o svoje zdravie snažia starať. Ak by sa aj oni proti svojmu zdraviu začali previňovať, naše zdravotníctvo by už bolo na kolenách dávno.

Fajčíme? Preháňame to s alkoholom? Čo na tom?

Jedávame prevažne, alebo vyložene nezdravé, ale veľmi chutné mastné, bielym cukrom presladené, alebo presolené jedlá a najlepšie z bielej múky? Nie je problém!

Skracujeme si spánok alebo zbytočne pomocujeme? No a čo je koho do toho!?

Jediným našim pohybom na čerstvom vzduchu je cesta od domového vchodu na parkovisko k nášmu autu, alebo z parkoviska do kancelárie či do obchodu? Nevadí. Ak začneme mať väčšie zdravotné problémy kvôli nedostatku pohybu, a my sa ani tak nebudeme chcieť zmeniť, lieky to vyriešia!... a našu pohodlnosť nám predĺžia!...

Nestaráme sa o svoje duševné zdravie? Ako že nie?! Veď jeden medituje, druhý číta ezoterickú literatúru, tretí chodí do kostola, štvrtý do synagógy, piaty do tajnej mešity, šiesty na psychoseanse..., a každý si myslí, že našiel boha a robí to, čo od neho tento očakáva! 

A že máme veľkú nadváhu?! Tak toto síce nie je nejako špeciálne príjemné, ale ak sa naše zdravotné problémy začnú množiť a začnú byť vážne, našu liečbu do značnej miery pomôžu zaplatiť tí, čo sa o svoje zdravie starajú. Takýchto bláznov tu bolo a bude stále dosť, ktorí do zdravotníckeho systému platia toľko čo my, ale využívajú z neho minimum. Kto im za to môže, že nevyužívajú to, čo solidárny systém umožňuje??? 

Nikto, ani "rytier" Matovič a spol., nemajú odvahu

tento dlhodobo "dobre fungujúci" solidárny systém zmeniť. Politicky by sa to totiž mohlo škaredo vypomstiť pre takú politickú stranu, alebo vládnu koalíciu, ktorá by takéto nepopulárne opatrenie chcela zaviesť. (Podobne nikto nemá odvahu skoncovať s ignorovaním nutnosti plánovaného rodičovstva u mnohých tých, ktorí plodia do zúfalých, človeku nedôstojných životných pomerov, jedno dieťa za druhým, piate za šiestym, a neraz ešte ďalej, aj keď sami sú sociálne odkázaní na štát; na daňových poplatníkov).

Tí, čo sa o svoje zdravie starajú, alebo sa o neho snažia starať, oni zdravotnícky systém zaťažujú len minimálne, oni vo všeobecnosti do zdravotnej poisťovne odvádzajú omnoho viac peňazí ako z nej ťahajú. Preto vďaka nim tento systém ešte ako tak prežíva. A preto tí, čo na svoje zdravie kašlú zvysoka, môžu v tejto hrubej ignorancii pokojne pokračovať aj naďalej.

Čo ste páni Matovič a Pellegrini pre ozdravenie spoločnosti spravili?

Čo ste páni Matovič a Pellegrini, ako poslední predsedovia vlády SR, spravili pre ozdravenie občanov?

Lebo tých ľudí, ktorí mali v sebe nejakú, tzv. civilizačnú chorobu, alebo aj viacero civilizačných chorôb súčasne, + Covid 19, a zomreli,

oproti tým ľuďom, ktorí zomreli výlučne len na Covid 19,

je neporovnateľne, neporovnateľne viac. 

Pán premiér, keďže ste pre skutočné ozdravenie občanov, za 10 rokov vášho poslancovania, a za 10 mesiacov svojho premiérovania, spravili jedno veľké NIČ, ani len jeden návrh, mali by ste sa hanbiť. A vy namiesto toho si ešte dovolíte vziať si morálne právo pripisovať niekomu, alebo dávať niekomu za vinu, stovky až tisícky ľudských životov v súvislosti s nejakými pochybnými antigénovými testami. 

Vy, ľuďom, ktorí sa mnohorakými spôsobmi previňujú proti svojmu zdraviu, to aj umožňujete ďalej robiť a to bez toho, aby sa to odzrkadlilo na výške ich odvodov do zdravotnej poisťovne, alebo, aby museli platiť daň za poškodzovanie si zdravia, a zároveň im garantujete rovnaké práva na zdravotnú starostlivosť ako tým, ktorí sa o svoje zdravie starajú. 

Jedna vec je, že človek si môže so svojim zdravím robiť to, čo chce. Ale

druhá vec je tá, že keď človek svoje zdravie ohrozuje, alebo poškodzuje, a následkom toho užíva štátnu zdravotnícku starostlivosť, je choré, aby sa mu na ňu skladali tí, ktorí sa o svoje zdravie snažia starať. A preto vo všeobecnosti ju nevyužívajú, aj keď za ňu povinne platia. A ak ju využívajú, tak je to vo všeobecnosti v podstatne menšej miere ako ju využívajú tí, čo sa o svoje zdravie nestarajú, čoho výsledkom je celá rada tzv. civilizačných chorôb a „civilizačných zdravotných problémov“ ktorou trpí naša spoločnosť. 

Týmto chorobám sa dá vo veľkej miere, alebo do veľkej miery predchádzať

a ak už sa rozvinuli, správnou životosprávou je možné ich eliminovať, a niekedy aj odstrániť; ak si ich už človek privolal. Áno, človek si ich zväčša privoláva. Pomerne v málo prípadoch tí ľudia, ktorí sa o svoje zdravie starajú, prídu k nejakej závažnej chorobe. A v mnohých takých prípadoch ju takíto ľudia aj dokážu eliminovať, resp. s ňou existovať relatívne dobre aj do vysokého veku. 

Ak by štát naozaj mal záujem o skutočné ozdravenie spoločnosti,

a chcel skoncovať s danou diskrimináciou, schovávajúcou sa za pojem „solidarita“, alebo „solidárne zdravotníctvo“, už dávno by tento od ľudí, ktorí si svoje zdravie zjavne ohrozujú, alebo poškodzujú, vyžadoval vyššie finančné odvody do štátneho zdravotného systému, A L E B O zvýhodňoval by tých ostatných. Napr. každých 10 rokov by im vracal určitú čiastku z tej čiastky, ktorú do systému za ten čas vložili, ale na zdravotnú starostlivosť neminuli. Toto by zároveň mohlo motivovať mnohých z prvej spomínanej skupiny, aby sa začali o svoje zdravie viac starať. A hlavne by to mohlo motivovať mladých ľudí, ktorí by tak zavčasu mohli získať tie správne, alebo správnejšie stravovacie a iné návyky ovplyvňujúce zdravie. 

Alebo by štát mohol realizovať obe varianty súčasne. To by bolo najefektívnejšie. 

Marcel Burkert

Skryť Zatvoriť reklamu