A aj keď traja králi vo svojej životnej úlohe absolútne zlyhali, autor článku si ich nedovolí súdiť. Veď kde berieme istotu, že na ich mieste by sme sa zachovali inak?
Ak sa pozrieme na príchod všetkých hlavných osobností, ktorí mali priniesť rozhodujúci vplyv do duchovného diania na Zemi, všimneme si jednu spoločnú dôležitú vec.
Proroci a Boží vyslanci boli uvádzaní do svojho úradu vždy pod ochranu pozemsky vplyvných osobností, často pod ochranou práve vládnuceho panovníka. Duchovná úloha, s ktorou tieto osobnosti prišli na Zem, bola totiž vždy terčom temných snáh túto úlohu zmariť a teda takého vyslanca Svetla odstrániť, a ak sa to nedalo, tak ho aspoň od tej úlohy nejakým spôsobom odstaviť, alebo znemožniť, aby mu uverilo čo najmenej ľudí.
Tak to bolo u prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Daniela ... i ďalších. Mojžiš vyrastal až do začiatku svojho pôsobenia v ochrane dcéry faraóna Ramsesa. Lao’C pôsobil v priamom priateľstve a ochrane cisára Chou-Čoua - vládcu Ríše stredu, v Číne. Zoroaster sa tešil ochrane a pomoci kniežaťa Hafisa v Iráne. U Mohameda to bol vládca Arábie - knieža Abul Kassim. Budha sa narodil v kráľovskej rodine a sám bol pôvodne kniežaťom. A aj keď svoju duchovnú cestu, kvôli osudným chybám, ktoré ako knieža urobil, musel začať úplne oddola, vždy mu bola naporúdzi múdra prozreteľnosť.
Preto len sotva sa môžeme domnievať, že práve príchod Syna Božieho zostal, alebo mohol zostať bez pozemskej ochrany; zvlášť keď nebezpečenstvo bolo vysoké. A práve túto ochranu mali zabezpečiť Traja králi. Nemali mu priniesť iba dary, ale mali mu stáť po boku pred skutočným nebezpečenstvom, ktorému mu hrozilo už od narodenia a to zo strany Herodesa.
Dá sa predpokladať, že prehnané pocty, aké sa Trom kráľom dodnes preukazujú v náboženskej oblasti (na Slovensku sa oslavujú aj v rámci štátneho sviatku), by si oni sami len sotva priali, pretože vo svojej dobe nepochopili svoju hlavnú úlohu a po odovzdaní darov odišli. Túto úlohu potom na čas prevzala Ježišova matka Mária, ktorá vnútorným cítením bezodkladne naliehala na Jozefa k odchodu do cudzej zeme, aby ochránila Ježiša pred Herodesom. A keď časom Ježiš začal plniť svoju duchovnú úlohu – sprostredkovávať nám ľuďom Slovo Božie, aby sme vedeli, čo máme robiť, aby sme sa dostali do duchovnej ríše a boli zachránení pred duchovným zatratením, temno proti Ježišovi silne povstalo a nakoniec pomocou zástupcov vtedajšieho duchovenstva dohnalo Ježiša, vystupujúceho bez akejkoľvek reálnej pozemskej ochrany, až na kríž. A temno ešte aj Ježišovu smrť na kríži využilo pre svoje účely, keď ľuďom podsunulo zvrhlú myšlienku, že smrť Syna Božieho na kríži bola Bohom chcená... A ľudia uverili. A aby toho ešte nebolo málo, tak temno ľuďom podsunulo hneď ďalšiu zvrhlú myšlienku, a to, že surovou vraždou - pribitím Syna Božieho na kríž, ktorému tlieskali davy, bolo ľudstvo očistené od hriechu..., alebo dokonca od hriechov, len aby sme sa čo najmenej museli duchovne namáhať o dosiahnutie Božieho kráľovstva, len aby sme sa ďalej mohli v pokoji previňovať voči Božím prikázaniam a Božím zákonom stvorenia, aby sme si takto napokon zaslúžili čestné miesta v raji...
Meno autora v listárni OZ
Za OZ Stop alibizmu Marcel Burkert