A je jedno či takýto funkcionár je na dovolenke, dvoj týždňovej pracovnej rehabilitácii, na ošetrovaní člena rodiny, alebo na maródke. Tiež je jedno či okrem riadenia vykonáva aj bežnú agendu, čo spravidla nerobí, a ak, tak len na oko, a je jedno či odbor riadi sám, alebo má na to pomocníkov: zástupcu odboru, poprípade dvoch alebo troch vedúcich oddelení (tiež mnoho krát umelo vytvorených), ktoré by kľudne mohli byť zrušené, resp. by z nich mohli byť neoficiálne pracovné skupiny, alebo skupinky. A tu ešte pripočítajme mesačné osobné príplatky, ktoré sú na policajnom prezídiu len pre obyčajných riaditeľov odborov a ich umylých zástupcov v priemere tiež okolo 500 Eur, a samozrejme nemalé odmeny pre funckionárov.
No neoplatí sa potom v polícii byť podlízaví voči tým, ktorí mi môžu darovať funckiu, nekritiký voči mnohým zvrátenostiam, servilní, alibistickí a neviem ešte aký?
A na funkcii stačí vydržať, byť poslušný, prehliadať zvrátenosti jeden jediný celý rok a budúci výsluhový dôchodok sa tak môže rapídne vylepšiť, keďže sa vypočítava z príjmovo nalepšie plateného roku za posledných 10 rokov. To je zvrátenosť sama o sebe.
Takýto platový odskok a výhody aj tých najnižších funkcionárov od bežných policajtov, teda túto platovú deformáciu zariadil, alebo dovolil bývalý minister vnútra Kaliňák. O čo iné mohlo ísť, ak vezmeme do úvahy vyššie spomínané, ak nie o získanie si lojality tých čo ovládajú a riadia policajtov na minimálne 2 volebné obdobia na, ktoré sa strana Smer cítila, že zostane pri moci?
Tým sa podstatne zvýšil aj alibizmus, rodinkárstvo a ďalšie negatívne javy v polícii.
Samostatnou kapitolou je, že bývalí funkcionári polície, ktorí odišli do civilu, zväčša po rotácii kádrov, keď prišli po voľbách o funckie, sa po najbližšej ďalšej výmene vlády do polície vracajú a neraz rovno na lukratívne miesta. Mala by byť prijatá interná právna norma, ktorá by vylučovala čo i len možnosť, aby niekto, kto raz odišiel od polície sa do nej mohol vrátiť rovno na vysokú funckiu.
Existuje jedna výnimka, kedy sa k dobrej funkcii, resp. k teplému miestečku, najmä na miesta policajných pridelencov, dá dostať aj bez toho, aby obdarovaný bol rovnakej či podobnej politickej orientácie, alebo bez toho, aby to bol kamarát, či známy. Musí u neho byť ale predpoklad, že v budúcnosti práve on, pre svoju opačnú politickú orientáciu, alebo vďaka nej, sa možno raz stane tým, ktorý bude môcť rozdávať či darovať podobne teplé a zároveň prehnane štedro platené miestečka. Veď treba myslieť na budúcnosť a takíto perspektívni obdarovaní môžu raz vrátiť požičané...
Jediným možným východiskom, ako sa aspoň čiastočne dostať z týchto chorých pomerov je zavedenie výberových konaní na všetky riadiace posty v polícii; v prvom rade na post prezidenta PZ a jeho viceprezidentov. Rovnako by malo platiť, že posty ministra vnútra, generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti by mali byť do budúcnosti apolitické. Samozrejme, ak občania vôbec stoja o zásadnejšie dlhodobé pozitívne zmeny v rezortoch, ktoré majú zabezpečovať poriadok v tomto štáte...
Za OZ Marcel Burkert