Dnes sa mi chce snívať a nie poučovať a preto nebudem uvádzať žiadne odborné názvy. Dojmy a voľné asociácie hádam postačia.
Takýmito dverami sa človek môže dostať kamkoľvek. Do skleníkov sa samozrejme vstupuje normálnejším vchodom, ale tieto tajomné "zadné vrátka" sa mi páčia viac.
Kontrast neudržiavanej "starobyosti" a žiarivých listov čerstvého života vo mne vyvoláva pocit, akoby som sa prechádzala medzi kulisami fantasy filmu, alebo steampunkovej adaptácie.
Medzi tieto ostnaté listy moja predstavivosť vsádza malé postavičky v svetlosivých skafandroch, na nebezpečnej misii v džungli vzdialeného sveta (keď sa príliš nesústredím, v mojej fantázii vždy víťazí space opera).
Rastlina s takýmto vzhľadom by v mojom béčkovom dobrodružnom filme konzumovala neopatrných bádateľov. Najprv by ich obalila listami a modifikované trichómy by z nich vysali život. Menšie a prítulnejšie verzie tejto rastliny by si miestne obyvateľstvo pestovalo ako domácich miláčikov na hladkanie. Jemné chlpatučné lístky ovinuté okolo krku dámy by sa cenili ako módny doplnok.
Tu máme pred sebou ideálneho príslušníka mimozemskej architektúry. Pagodovité mesto žiariace uprostred pralesa.
Jasný drak. Pri vyrušení sa z kyprej pôdy vynárajú ďalšie a ďalšie hlavy... Ani početný oddiel miniastronautov nemá šancu.
Tieto kvety sú osudom predurčené, aby žiarili v tme.
Ach, nech už stimulujem predstavivosť akokoľvek, na tejto fotografii nemôžem vidieť nič iné, než mohutný zdroj sladkej potravy.
Zlaté mince v krajine optických klamov.
Kvety, ktoré môžu kedykoľvek odletieť...
Alebo tváričky hľadajúce vlastný odraz vo vode.
Keďže sa stále nachádzame v priestore béčkového dobrodružného filmu, útvar na obrázku môže skrývať čokoľvek od vynálezu skazy až po... kvet.
Rozhranie medzi dvomi svetmi - odjakživa láka tých, čo nachádzajú záľubu v prekračovaní hraníc.
Alebo otváraní hraníc...
Pod hladinou možno očakávať čokoľvek. Táto ryba zo svojej obete zoškriabe nečistoty, skafander, vrchné vrstvy pokožky a ak človek nie je dosť opatrný, postupne ho ohladí až na kosť.
Skladanie časopriestoru nachádza v ríši botaniky nové pravidlá.
Drsná klíma púštnej planéty núti chlorofylové mestá k úspornému usporiadaniu...
Zo srdca tŕňov sa rodí pozdrav umelým slnkám. Béčkové filmy o miniatúrnych astronautoch majú tú výhodu, že zvyčajne končia nádejou - na návrat domov, alebo nový začiatok v cudzom svete.
Tak aj ja s nádejou prichádzam po dlhej prestávke k svojmu blogu a strkám palec na nohe do tej (istej) rieky. Sú tu ešte krokodíly?
