Eštestále nás hravo prečíslia počtom jedincov aj objemom biomasy... Ja viem, nie jekorektné porovnávať obrovskú skupinu s jedným druhom, miešať úplne odlišnéstratégie... Ale v populárne-náučných článkoch to robí dobrý dojem :-)Bohužiaľ, zastrašovaním ani číselnými efektmi sa nedá získať úcta či náklonnosťk akejkoľvek forme života.
A ja si už od dávna želám, aby sa rozšírili rady tých,čo v hmyzookých monštrách vidia aj... krásu...
Tu je niekoľko mojich pohľadov do sveta, ktorý nie je tak celkom náš, hoci sa rozprestiera pod našimi nohami.
Tipula, na ktorú hysterické dievčatá kričia „Pomóc, aký veľkýkomár!“ a odmietajú uveriť, že naozaj nepije krv...
Chrobačou poznačené kosatce užnie sú príliš fotogenické, čím pripomínajú prítomným filozofom pominuteľnosťkrásy... Aká romantika, živiť sa kvetmi...
Kontrast – nevinne zelená húsenica pózujúca na kvetes veľavravným menom krvavec menší.
Larva pošvatky. Tak už viem, čo znamená, keď sa povie„Vyzeráš ako niečo, čo vyliezlo spod vlhkého kameňa.“
Pozn. fot.: Po uskutočnení fotografie bola larva opatrnevrátená do svojho živlu.
Chrobák ľaliovník – ozdoba záhrad a postrach ľalií.
Malý koník: „Hádajte, čím chcem byť, keď vyrastiem...“
Kobylka hryzavá. Osožné zvieratko – v ľudovom liečiteľstveho vraj využívali na vyhryzávanie bradavíc.
Chlpačka – malý vrtuľník s dlhým, na pohľad hrozivýmcuciakom. Nebezpečná je však len pre samotárske včely, na ktorých parazitujejej larva.
Zlatoň, ďalší z vyznávačov kvetovej diéty, má najradšejprestreté na bielo.
Vážka zvaná hadovka sa s vážnou eleganciou maskuje napríbrežnej vegetácii. V niektorých divákoch záhadne evokuje pocit, ako by bola vystrihnutá z japonského obrázku.
Môžeme len tušiť, ako sa asi hmyzooké monštrá dívajú na nás. Pre tie, ktoré neprileteli zo vzdialených galaxií pozorovať naše pokusy o civilizáciu, sme pravdepodobne len veľkými a nepodstatnými prvkami prostredia, registrovanými iba v prípade priameho ohrozenia, alebo ako zdroj energie/krvi. Príliš veľký rozdiel v mierke posunul naše sféry záujmu do vzájomnej periférie. Napriek tomu človeku okamžite napadnú desiatky spôsobov, ktorými sú životy ľudí a hmyzookých monštier prepojené. Dávno si uvedomujeme, že ľudstvo nemôže žiť bez hmyzu (myslím, že netreba vymenovávať všetky tie nepostrádateľné funkcie v ekosystéme -- stačí predstaviť si svet bez včiel). Nad mnohými druhmi hmyzu visí Damoklov meč ľudských aktivít, pretvárania, znečisťovania a ničenia prostredia, iné zasa profitujú z tepla našich domovov.
Omračujúca pestrosť foriem, ktoré vzišli z pomernejednotného „stavebného plánu“ hmyzieho tela, je zdrojom zúfalstva poľnohospodárov, potešenia taxonómova zblúdilých metafor básnikov. A tichej vášne nás, čo radi lovíme bez zabíjania.
Svoj prvý príspevok do blogu venujem manželovi za úžasnútrpezlivosť, s ktorou na mňa čaká, keď na ceste z bodu A do boduB zbadám zaujímavú korisť a vrhám sa za ňou, strácajúc hlavu aj pojem očase.
