Bratislavské jazero Kuchajda patrí v chladných mesiacoch zväčša kačiciam, kavkám a labutiam. Ale toho roku sa k nezvyčajne početnej rodinke labutí (dospelý pár a päť mladých jedincov) pripojila bernikla. Bernikly sú doma v Severnej Amerike, do Európy boli introdukované údajne pre svoju krásu. Nehádam sa, majú nepopierateľný pôvab. Tieto sesternice husí sa bežne vyskytujú vo Veľkej Británii, Írsku a severnej Európe. U nás ich chovajú len v zoologických záhradách.
Berniklu na Kuchajde som si všimla koncom septembra. Uletela zo ZOO? Alebo sa zatúlala "na ťahu"? Pršalo a ona stála osamelo na brehu. O pár dní neskôr som ju videla plávať v kŕdliku labutí. Dospelé labute ju odháňali, bernikla sa vracala. Momentálne už absolvuje s labuťami ich pravidelné okruhy okolo jazera, šklbe s nimi trávu na brehoch a prijíma chlieb od ľudí. Dokonca si pri bitke o potravu trúfa na mladé labute, hoci staré ju vedia vždy odkázať do príslušných medzí. Bernikla teda pôsobí ako suverénny člen skupiny.
Výmena peria patrí k jesennej nálade tak ako opadávanie lístia a semien.
Kačací balet.
Bystrooká kavka.
Mladá labuť - už dávno viac než len škaredé káčatko.
Bernikla s dospelým párom labutí, ktoré Kuchajdu považujú za svoje teritórium.
Bernikla s po boku mladých labutí poslušne čaká na omrvinky, kým dospelí na brehu skúšajú "výpalnícke" maniere.
Občas jej dospelá labuť ukáže, kde je jej miesto.
A potom sa bernikla zasa vráti ku kŕdľu.
Hra o jablko, dejstvo prvé.
Hra o jablko, dejstvo druhé.
Hra o jablko, dejstvo tretie.
Bernikla si pochutnáva na jablku, mladá labuť sa len prizerá (a neskôr skúsi z vody vyloviť zvyšky).
Na záver mierumilovný výjav zo spoločnej "rodinnej" pastvy.
Bude s nimi aj zimovať, alebo je to pre ňu len zastávka?
Určite si kvôli tejto tajomnej cudzinke (a troche studeno-melancholickej jesennej atmosféry) na Kuchajdu ešte zájdem.
