Motýle - to zafunguje vždy, aspoň na mňa. Farby, ktoré by človek naakomkoľvek inom mieste považoval za beznádejne gýčové a nevkusnévyskladajú z krídel motýľa symbol prelietavej a pominuteľnej krásy. Ateraz je ich čas - voňavé, slnkom prežiarené lúky plné šťavnatých hostiteľských rastlín lákajú - motýle i zberateľov.
Babôčka pávooká - jeden z najkrajších motýľov vôbec. Ťažko si predstaviť, že jemné krídla, ktoré poškodí jediný neopatrný dotyk ľudskej ruky, dokážu kdesi prečkať celú zimu...
Babôčka pávooká z podhľadu - spoznali by ste ju?
Babôčka admirálska - nazývaná ľudovo aj králik či kráľka - je kráľovnou kontrastu. Kým som ju prvý raz nevidela naživo, nechcelo sa mi veriť, že tie obrázky v knihách nemajú prehnanú sýtosť farieb... Ako správny kozmopolitný druh šíri monarchistické tendencie aj v Amerike, Indii a na Novom Zélande.
Strakatá babôčka pŕhľavová dokonale ladí ku skalno-lišajníkovému pozadiu.
Sladký život - babôčka sústredená na svoj obed. Zdá sa, akoby mala len štyri nohy miesto (pre hmyz normálnych) šiestich, pretože predný pár nôh je u babôčok zakrpatený.
Ďalší hosť pri fialovo prestrenej tabuli - vidlochvost feniklový s elegantne stočeným cuciakom.
Životom skúšaný vidlochvost feniklový - odreté krídla ho ešte dokážu niesť, ale v šikovnosti už mierne zaostáva - preto som ho ulovila relatívne ľahko.
Vidlochvost ovocný sa predvádza na listoch inváznej zelenej pliagy zvanej krídlatka japonská.
Profil - zebrie pruhy vidlochvosta ovocného.
Denné motýle nás ľudí uchvacujú žiarivými odtieňmi a vzormi, výrazné "oči" majú ich prirodzených nepriateľov zastrašiť alebo aspoň zmiasť. Väčšina nočných motýľov volí skôr maskovaciu stratégiu.
Nenápadná elegancia malej nočnej "môrky", ktorej neviem prísť na meno.
Vijačka fialová - zriedkavý motýľ, na mojom obrázku bledší než sa zvyčajne zobrazuje (fotila som v slabých svetelných podmienkach).
Spriadač egrešový - pod zlatý plášť zahaľuje červenú spodničku.
Vždy ma zaujímalo, o čo ide krásavcom noci, ktorí odmietajú nosiť "maskáče"? Koho majú ohúriť ich výrazné farby a vzory v temnotách?
Očkáň hruškový - najzamatovejšie oči mojej zbierky, ozdoba našej prírody a najväčší motýľ v strednej Európe (s dĺžkou krídla 6-7 cm). Považujem si za česť, že som ho stretla s fotoaparátom dokonca tri krát. Dve z týchto príležitostí sa odohrali na družstve v Záhorskej Bystrici a jedna - doma.
Za listom sa cudne skrýva...
Hagrid medzi motýľmi - keď som videla to mohutné telo, hneď mi bolo jasné, na čo potrebuje také obrovské krídla...
Jednej letnej noci mi očkáň ako nečakaný hosť zaklopal na okno (podotýkam, že žijem v klasickom paneláku uprostred sídliska) - v jeho vlastnom záujme som ho však nepozvala ďalej. Po obligátnej fotografii na pamiatku som zhasla svetlo a čakala, kým odletí...
A to by mohlo byť poučenie na záver, ak vôbec vizuálny článok ako tento niečo podobné potrebuje.
Krása prichádza v časoch a na miestach, kde to človek najmenej čaká.
Väčšina vyššie uvedených fotografií nevznikla v odľahlých chránených územiach, ale v zanedbaných a zaburinených fliačikoch zelene blízko ľudských obydlí. Takéto miesta sú dôležité pre život - nenechajme ich vymiznúť zo svojho okolia len kvôli mylnému dojmu "poriadku" alebo "efektívneho využitia priestoru". Motýle sú lepšie než poriadok.
