Keďže otec Karla a Josefa pôsobil v Trenčianskych Tepliciach ako lekár, bratia tu strávili veľa času. Preto práve v Tepliciach udeľujú ich priaznivci každoročne Cenu Karla Čapka „za propagáciu života a diela bratov Čapkovcov a praktické uplatňovanie česko-slovenskej vzájomnosti“. V Tepliciach vznikli legendárne diela ako R.U.R., Továrna na absolutno či Krakatit a táto skutočnosť viedla k myšlienke usporiadať tu festival venovaný vedeckej fantastike. Zárodkom tradície bolo práve nedeľné popoludnie v teplickom kine, venované sci-fi prednáškam a filmom. Hoci prvý film Temné slunce (na motívy Krakatitu) sa nepodarilo rozbehnúť kvôli vysokému veku a krehkosti materiálu, už úvodné zábery ma presvedčili, že ho raz chcem vidieť.
Prezentácia znovuzrodenia Fantázie, nezabudnuteľného slovenského sci-fi a fantasy časopisu.
Z ľava: náš skvelý hostiteľ pán Miloš Nemeček; knihomoľ, historik, kritik a literát Miloš Ferko; najslávnejší slovenský spisovateľ politfiction Štefan Huslica; akási ambiciózna mladá sci-fi autorka; vydavateľ Fantázie Ivan Aľakša.
Vonku, pred dverami kina, na nás čakal slnečný deň v kúpeľnom meste.
S uterákmi sme si skoro vôbec nepripadali nápadní...
Toho roku Čapkove Teplice niesli dátum 25. máj, ktorý si fanúšikovia Douglasa Adamsa a jeho Stopárovho sprievodcu po galaxii pripomínajú ako Uterákový deň. Oslava spočíva v nosení uteráku po celý deň na viditeľnom mieste. Každý stopár by mal vedieť, kde je jeho uterák – netuší, na čo všetko ho môže potrebovať.
Krásy miestnej architektúry ocenia aj fantasti...
Hammam – maurská prezliekáreň, turecký kúpeľ – škoda, že sme sa nestihli pozrieť dnu...
Kostolné okno v lúčoch zapadajúceho slnka.
Kúpeľný lesopark – krásy prírody pár desiatok metrov od centra. Kiež by v každom meste tak dobre poznali hodnotu stromov...
Dôverčivá kúpeľná pinka – kto presvedčí hostí, že nečaká práve na omrvinky z kúpeľných oplátok?
Efektné súkvetie skorocelu prostredného.
Pani modráčiková – emancipovaný motýľ – neprispôsobuje manželovi svoj vkus v obliekaní.
Slepúch využíva zvyšky tepla sálajúce z vozovky. Cesta našťastie nie je príliš frekventovaná...
Bližšie neurčená nočná mora prlietela z okna niektorej hotelovej izby.
Čo to vyrástlo v kvetináči?
Teplice okrem termálnych prameňov oplývajú aj mačkami, určenými zjavne na to, aby mali kúpeľní hostia (ďaleko od domova a vlastných mačiek) koho rozmaznávať.
Nočná lovkyňa kobyliek – dnes má každý nejakého koníčka...
Sladká odmena. „Len si foť, už som skoro dojedla...“
Okolie Trenčianskych Teplíc láka k prechádzkam, hlavne povahy, čo radi stúpajú do kopca. Námaha bude odmenená... Okrem toho, že si konečne oprávnene povedia „Tak toto je vrchol!“, môžu vidieť...
Hviezdnatec čemericový – zriedkavá rastlina s extravagantne zeleným „kvetom“.
Jasoň chochlačkový – životom unavený exemplár so zotretými šupinkami na koncoch krídel.
Vidlochvost ovocný – „seriózny“ a „pohyblivý“ záber.
Úplne obyčajná mladá kobylka.
Sympaticky žltý kvet – pravdepodobne kozia noha, hadí mor, alebo iný poetický zoologický termín.
Úzkokoľajná železnička, korú miestni volajú električka (ale my Bratislavčania predsa vieme, ako má električka vyzerať a toto je jasný vláčik! :-), zavezie rýchlika-chtivých cestujúcich do Trenčianskej Teplej. Štandardným vlakom sa vrátiť do sveta práce a každodennosti...
No ako hovorili asterixovskí Góti po nájazde na Galiu: „Tópše, tópše, my tedy dem. Ale pósor, my zas pšídem!“
