Keď sa mi zapáčila na internetových stránkach mačacieho združenia, ešte som netušila, do čoho sa vlastne púšťam. Pardon, do čoho zaťahujem celú svoju rodinu.
Šestnásť rokov sme zdieľali náš domov so psom, po ktorom ostalo v byte mnoho spomienok a prázdne miesto. Zároveň však vtedajšia pracovná situácia nikomu v rodine neposkytovala dosť času na výchovu prípadného nového šteniatka. Pre mačku sme sa rozhodli, pretože má sebestačnejšiu osobnosť a ľahko sa naučí doma používať vlastné hygienické zariadenie.
Ako mnohí iní, verila som všeobecne rozšírenej predstave, že zvieratká z útulku, depozitu, či inej "prestupnej stanice" len čakajú na príležitosť vďačne sa vrhnúť do náručia každému, kto prejaví záujem trvale ich prijať k sebe. Už po prvom telefonáte ma sympatický ženský hlas vyviedol z omylu - Terezka je špeciálny prípad. Odmietla sa prispôsobiť v domácnostiach, ktoré si ju chceli adoptovať. Vždy si našla nejaké bezpečné (čo najmenej dostupné) miesto a na ňom zotrvala aj týždeň, bez jedla, pitia či vyprázdňovania, kým si ju z obavy o jej zdravie neprišla vyzdvihnúť pani, ktorá ju zachránila. Bude to pokus s neistým koncom. Máme ešte záujem? Môžeme sa prípadne porozprávať o inej mačičke...
Asi mám rada výzvy. Povedala som, že my to teda skúsime.
Tradičný adopčný proces začína prvým neformálnym stretnutím. Vybrané zviera a nádejný nový majiteľ sa navzájom poobzerajú a zistia, či "si sadnú". Do domu pani Komžíkovej, ktorý slúži zároveň ako mačací depozit, sme išli traja - ja, manžel a mama. Napriek našej početnej prevahe (a prítomnosti muža, na ktorých vraj Terezka nereagovala najlepšie) nás táto opatrná mačička neodmietla. Najprv sa skryla za kreslo, ale keď sme chvíľu mierumilovne sedeli na zemi a rozprávali sa, vyliezla, oňuchala si nás a nechala sa pohladiť. Vraj dobrý začiatok.
Medzi rečou sme sa dozvedeli čo-to o Terezkiných predchádzajúh osudoch. Život na psej chovnej stanici ju naučil tolerovať psov - a bojovať s mačkami. K použitiu pazúrov a zubov nemá nikdy ďaleko ani pri hre s človekom. Drobná, ale "ostrá" mačka. Vďaka bitkárskej povahe sa Terezka nemohla pohybovať voľne po dome ako ostatné mačky - musela byť zavretá v jednej izbe. Údajne zahnala do kúta aj dvakrát väčšieho domáceho kocúra. Bolo jasné, že hoci si k pani Komžíovej vybudovala vzťah plný dôvery, v depozite nemôže ostať natrvalo.
Na druhom stretnutí už sme vybavovali formality, absorbovali dobré rady (čím ju kŕmiť a čím nie, ako zabezpečiť domácnosť, aby si neublížila...) a nechali sa odviezť s Terezkou domov. Okrem praktického významu (neťahať vystresovanú mačku mestskou dopravou) to malo aj význam symbolický - aby "vedela, že ju nekradneme od jej záchrankyne, ale že ona nám Terezku odovzdáva". Sedela som s prepravkou na zadnom sedadle, mačka ticho vystrašene mraučala, obtierala sa mi papuľkou o prsty a ja som rozmýšľala, ako asi zareaguje, keď budeme doma a dvierka prepravky sa otvoria. Bude sa opakovať scenár z predchádzajúcich pokusov o Terezkino umiestnenie?
Spočiatku nám nedávala veľa nádeje. Po chvíli aklimatizácie s tichým miaukaním prehľadala celý byt. Na naše prekvapenie sa nevrátila do prepravky, ktorá aj s hračkami reprezentovala jediný kúsok jej predchádzajúceho domova. Vystriedala niekoľko úkrytov, aby si napokon našla stále ležovisko pod posteľou.
Tam strávila nepretržite pár dní, kým okolo nej prúdili ľudské delegácie s ponukami granúl, mačacích konzerv, sardiniek, smotany a kuracieho mäsa. Postupovali sme nenásilne, ale vytrvalo... A napokon sa rozhodla dať nám šancu. Najprv bola ochotná oblízať smotanu z prsta. Potom ma raz v noci zobudilo mliaskanie, keď sa zľutovala nad obsahom misky. Nabudúce zasa zjedla trochu kuracieho mäsa z ruky. Neskôr bola kvôli nemu ochotná povyliezť z úkrytu... Keď prvý raz využila mačacie WC, ktoré sme kvôli nej umiestnili prakticky pri nohách postele, oslavovali sme. Samozrejme potichu. Malými, opatrnými krôčikmi si budovala dôveru v nás a naše "teritórium". Začala vyrážať na objaviteľské výpravy - najprv v noci, potom aj počas dňa.
Za pár týždňov ovládla celý byt a svojou osobnosťou si podmanila každého člena rodiny.
Terazka je s nami už piaty rok.
Zvykli sme si na nočné štrkotanie hračkárskej myši na chodbe. Držali sme jej palce, keď sa pokúšala vyšplhať na vianočný stromček (neskôr zistila, že je vhodnejší na brúsenie pazúrikov). Obdivujeme jej sústredenosť a eleganciu či už spí alebo bdie, loví šnúrky od topánok, alebo sa v lete chladí na kachličkách v kúpeľni. Má neodolateľný spôsob, akým ochutnáva obsah hrnčeka, ktorý je príliš úzky, aby tam mohla strčiť hlavu (ponorí do jeho obsahu labku a potom si ju oblíže). Vie neúnavne chytať špagety.
Robí neuveriteľné skoky za svetelným "prasiatkom" na strope. Je na nej zvláštne, že pradie nie len v stave spokojnosti, ale aj keď niečo chce. Krájam mäso, Terezka sedí na zemi, uprene sleduje moje ruky a pradie. Na čas večere si táto inak tichá mačka vyvinula zvláštne naliehavé mraučanie, ktoré znie jednoznačne ako "Kurrrraaa!". Vyberavosť v jedle jej ostala - z niektorého typu mačacích jedál zlíže len šťavu a pevnú časť nechá, inokedy kúsky mäsa pazúrikom vytiahne z misky, osuší na koberci, zje a šťavu v miske ignoruje.
Dala mi ďalší dôvod tešiť sa domov - keď ma víta pri dverách. Kým som chodila do práce, ráno sa vždy prišla so mnou rozlúčiť. Keď má bojovú náladu, neľútostne zbije starý modrý sveter, ktorý manžel už roky odmieta vyhodiť z dôvodov nostalgických (a mačkologických). Prežila s nami lepšie aj horšie časy, bravúrne zvládla sťahovanie do menšieho bytu. Dôstojne sa zmierila s príchodom dieťaťa a rýchlo pochopila jeho status v domácnosti.
Keď zistila, že má "konkurenciu v maznaní", zľavila dokonca zo svojej neprístupnosti. Kým predtým ľudské dotyky znášla s láskavou, no obozretnou blahosklonnosťou a pred návštevami radšej utiekla pod posteľ (alebo na najvyššiu policu vstavanej skrine, ak prišli aj deti), dnes si pohladenie a hru pýta sama aktívne a dokonca sa už prestala báť väčšiny návštev. Len sa nesmú smiať príliš nahlas :-)
Ak vie človek venovať čo i len trochu trpezlivosti, mačka mu prinesie do života nevyčerpateľný zdroj pozitívnej energie. Nápis "antistress" nemá na sebe len preto, že by si ho hneď starostlivo odstránila z kožúška. Dusia vás v práci nadriadení? Hnev a frustrácia zázračne vyšumia, keď si o vás mačka obtrie uši. Ste unavení z kolotoča domácich prác? Stačí jeden pohľad na mačku spiacu na čerstvo vyžehlenej bielizni a musíte sa smiať. Mačka vám poskytne pokoj, keď sa vás svet snaží uštvať a pohyb, keď máte plné zuby nehybnosti.
A niekedy aj naopak, ale i tak z toho máte akosi lepší pocit.
