Tento rok nás bolo bezmála šesťdesiat. Rodičia s deťmi od štyroch do dvanásť. Tohtoročná Odysea bola naša siedma. Za tie roky sa väčšina z nás dobre pozná. Trávime týždeň, počas ktorého sa rodičia premieňajú na kamarátov. Denne prepotíme viac než jedno tričko a neľutujeme modriny a zodreté kolená. Súťažíme, beháme, zbierame body, snažíme sa použiť tvorivosť a dôvtip. Spoločne v tímoch, podelení, v spojení s inými. Zabúdame na vek a postavenie. Nie sú dôležité. Farbičky na tvári a široké úsmevy sú najlepšie doplnky, detská radosť povolený doping.
Za umiestnenia po každej hre a súťaži sme tento rok dostávali odmenu – v špeciálnej mene, animáloch. Niekto dostal 100, šikovnejší aj dvojnásobok. Každý deň prišiel večer a s ním nová dražba. Deti rovnako ako dospelí do nej vložili všetky peniaze ktoré zarobili. „Ďalšie zvieratko je slon! Za dvesto prvý raz, dvesto dvadsať, dvesto tridsať, dvesto tridsať po prvý raz, po druhý raz, dvesto päťdesiat...“ Dražili sa mačky vo vreci – o zvieratách dopredu nikto nič netušil. Čím sme sa na celý nasledujúci deň stali, sme sa dozvedali až po vyplatení. Byť sliepkou znamenalo znášať vajcia, ktoré neustále niekto vynášal na tretie poschodie hotela, dole na prízemie. Myška dostala od každej rodiny maškrtu, ale musela si ju vziať potajomky. Jaguár mal jesť celý deň bez rúk, klokan nosiť na bruchu vak, labute tancovali večer pred všetkými balet.
Celý deň bola jedna z mám korytnačkou – v čase mimo program nosila na chrbte pripevnené boby ako pancier. Mama tučniak chodila kolísavo a mama plameniak stála vo voľnom čase na jednej nohe. Výborná bola mama ako mucha tse tse – koho uhryzla, musel na dve minúty zastať a nehýbať sa, vyberala si tie najvhodnejšie chvíle. Mama kukučka hlásila každú hodinu presný čas, lienka predpovedala počasie, ťava čo hodinu pripomínala, že treba piť. Otec šimpanz celý deň ľuďom bral, čo kde nechali a nachádzali to potom na strome. Tato býk sa naťahoval s deťmi v červených tričkách behajúcich mu pred nosom, nevedeli sa prestať smiať.
Celý deň sa naháňaš, aby si potom ten ďalší robil totálnu kravinu, zhrnul s úsmevom jeden z tatov. Presne tak vystihol podstatu tohto času. Času rodičov s deťmi a pre deti. Na ten jeden týždeň nič nemusíme, ale môžeme všetko. Autoritu odkladáme, namiesto nej prichádza hra a nasadenie. Je to týždeň bez času, starostí, kriku a musenia. Ostáva len čistá radosť. Je to najlepší týždeň v roku.
