Nechcelo sa mi vstávať, ale už ani spať. Tak poď, vybehni, pár kilometrov okolo lúk, ktoré nepoznáš... Už po prvých sto metroch prichádza prvé wow. A ďalšie a ďalšie. Koráliky kvapiek na steblách, tichý spev vtákov nad dýchajúcou pôdou, prvé mušky a ich bzukot nad kvetmi.



Nebolo to rýchle. Nebol to ľahký beh. Vzduch už ráno o siedmej hrial a tričko zmoklo od oblakov, v ktorých som bežala.


Úžasné ráno. Dokonalé.
